nároky na zrakovú ostrosť. Dobré videnie je jedným z predpokladov úspechu v zamestnaní, ale aj kvalitného mimopracovného vyžitia. Takmer nikto z nás si už nevie predstaviť život bez televízie, od útleho detstva je nastupujúcej generácii samozrejmé používanie Internetu a e-mailu. Predpokladom normálneho vývoja videnia zdravého oka je jeho trvalá stimulácia kvalitnými zrakovými podnetmi. Ľudské oko môžeme v procese videnia porovnať s funkciou fotoaparátu. Svetelné papršleky odrazené od okolitých predmetov prechádzajú objektívom rohovkou a šošovkou. Pri správnom pomere medzi lomivosťou týchto optických prostredí a dĺžkou oka (oko emetropické) dopadá zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu na svetlocitlivú vrstvu filmu sietnicu, ktorá predstavuje predsunutú časť mozgu.
Obraz zo sietnice je prenášaný zrakovou dráhou do zrakových mozgových centier, kde dochádza k realizácii zložitého procesu videnia. Predpokladom kvality fotografie je dobrý technický stav aparátu, dobré osvetlenie a presné zaostrenie obrazu na rovinu filmu. Predpokladom dobrého videnia v zdravom oku je okrem dobrého osvetlenia predovšetkým vytvorenie ostrého, nedeformovaného, správne fokusovaného obrazu presne v rovine sietnice. Ak toho nie je oko schopné, vidíme neostro. Takýto nedostatok optického systému v inak zdravom ľudskom oku označujeme ako refrakčnú chybu.
Rozlišujeme tri druhy refrakčných chýb: ďalekozrakosť, krátkozrakosť a astigmatizmus. Možno k nim prirátať aj presbyopiu, ktorá však nie je skutočnou refrakčnou chybou, ale fyziologicky (starnutím) spôsobenou stratou pružnosti očnej šošovky, teda oslabovaním akomodácie, potrebnej pri pohľade do blízka. Táto začína slabnúť po 40. roku života až úplne vymizne po 60-tke.
O krátkozrakosti a spôsoboch liečby sme písali v predchádzajúcich článkoch tejto série. Ďalšou najčastejšou refrakčnou vadou je ďalekozrakosť, s ktorou sa človek narodí. V priebehu rastu celého tela rastie aj kratšie ďalekozraké oko a z hypermetropa sa z fyziologických podmienok stane emetrop, (t.j. človek z očnej chyby vyrastie). Ak tieto fyziologické pomery nenastanú, ostáva nedostatočná lomivosť optických prostredí a kratšie oko, takže po prechode svetelných papršlekov rohovou a šošovkou sa obraz tvorí za sietnicou, je teda neostrý. Mladí ľudia s pružnou šošovkou ešte dokážu akomodáciou svoju vadu korigovať a vidia ostro do diaľky i do blízka. Vekom ochabuje akomodácia a začínajú mať obtiaže s prácou do blízka a neskôr aj do diaľky.
Astigmatizmus je refrakčná vada, pri ktorej nie je povrch lomivých prostredí sférický, ale asferický. V rôznych priemeroch má takéto oko rôznu lomivosť. Obraz na sietnici je preto nielen neostrý, ale aj skreslený až deformovaný.
Každá porucha refrakcie oka, ktorá spôsobuje obtiaže alebo poruchy videnia musí byť správne korigovaná. Konzervatívny a zatiaľ najrozšírenejší spôsob je pomocou okuliarových alebo kontaktných šošoviek. Čoraz väčší počet ľudí však odmieta z rôznych dôvodov (pracovné, športové, estetické a pod.) takýto konzervatívny postup a v tomto ako aj v predchádzajúcom prípade u krátkozrakosti je ideálna radikálne riešenie refrakčná chirurgia.
Veľké nádeje sľubuje využitie excimerového lasera, ktorý pri tvarovaní rohovky nezanecháva takmer žiadne zmeny v jej priehľadnosti. Lasery prvej generácie využívali široký zväzok papršlekov dopadajúcich na clonu. Lasery druhej generácie majú štrbinovitý rotujúci papršlek, ktorý zanecháva na rohovke hladšiu plochu. Tretia generácia tzv. "flying spot" využíva malý počítačom riadený bod. Výhodou je veľká flexibilita a potreba menšej energie. Lasery štvrtej generácie by mali byť behom operácie priamo spojené s topografom t.j. prístrojom, ktorý s presnosťou počítača zaznamenáva zmeny zakrivenia rohovky. V abladovanej zóne by sa tak vytvoril úplne hladký povrch s plynulým prechodom do periférie rohovky.
Operovanému nezáleží len na výslednej zrakovej ostrosti, ale aj na dosiahnutí pohodlného, komfortného videnia a práve to je možné dosiahnuť operáciou excimerovým laserom.
Autor: MUDr. Ema LENÁRTHOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
