zámerom primäť Japoncov ku kapitulácii a skrátiť tak vojnu. Jej výbušný účinok bol porovnateľný s asi 15 tisíci tonami klasickej výbušniny trinitrotoluen.
Druhá bomba vybuchla 9. augusta 1945 nad Nagasaki. V Hirošime boli domy zničené na ploche asi 13 km2, v Nagasaki na asi 7 km2. V oboch mestách zomrelo okamžite po výbuchu asi 120 tisíc ľudí, v nasledujúcich tridsiatich rokoch ďalších 100 tisíc ľudí. Oba tieto výbuchy nastali vo výške okolo 500 m nad zemí. V takej situácii sa vytvorí minimum rádioaktívnych materiálov, ale pôsobenie tlakové vlny - veterná smršť, tepelného a rádioaktívneho žiarenia je maximálna.
V nasledujúcich rokoch nebol už uskutočnený žiadny atómový výbuch s priamym vojenským cieľom, ale stovky pokusných jadrových výbuchov, ktoré testovali rôzne vlastnosti jadrových zbraní. V našom životnom prostredí po nich pribudlo niekoľko rádioaktívnych prvkov. Ľudstvo lepšie než v minulosti vie, aké účinky môžu mať niektoré vedecké objavy. Zodpovednosť za svoje objavy dnes silnejšie cítia aj fyzici.
Primárny cieľ - Hirošima
Uránová bomba Little Boy (Chlapček) bola pripravená k vypusteniu 31. júla 1945, kedy bola definitívne zostavená na ostrove Tinian v Pacifiku - podľa slov jedného z technikov vyzerala "ako oválna nádoba na odpadky s plutvami". Na Tinian bola predtým dopravená na palube USS Indianopolis - loď bola vybratá ako dopravní prostriedok bezpečnejší než lietadlo. Paradoxne bola loď počas plavby pozorovaná japonskou ponorkou a pri spiatočnej ceste dokonca potopená, pričom jej misia bola tajná. Záchranné lode začali loviť zbytky tých čo prežili až po 96 hodinách. Celkový počet obetí útoku bol 900 mužov (štyri pätiny posádky).
Bolo rozhodnuté, že primárnym cieľom bude Hirošima (mestská priemyselná oblasť) a záložnými cieľmi bude Kókura (vojenské sklady a mesto) a Nagasaki (mestská oblasť). Hirošima bola vybratá hlavne preto, že podľa správ rozviedky sa v nej nenachádzal žiadny zajatecký tábor spojeneckých vojakov (v skutočnosti tam bolo väznených 23 amerických zajatcov).
Let bol naplánovaný na 6. augusta a veliteľom prvého bombardéru s atómovou bombou na palube sa stal plukovník Paul W. Tibbets, ktorý všetkých letcov podieľajúcich sa na celej akcii dlhé mesiace cvičil. Jeho lietadlo bolo pomenované po Tibbetsovej matke: Enola Gay.
Lietadlo odštartovalo krátko skoro ráno o 2.45 hod., 6. augusta 1945. Hodinu pred nimi leteli nad Japonsko tri poveternostné prieskumné lietadlá. Keď Tibbetsov stroj preletel nad týmto ostrovom bolo jasné, že už nebude potrebný záložný bombardér, do ktorého by sa dala bomba teoreticky preložiť.
Cestou k Japonsku informovalo plukovníka Tibbetsa jedno z poveternostných lietadiel o tom, že obloha nad Hirošimou je jasná a vhodná k zamiereniu a odhodeniu bomby.
O 8.15 hod. vypustila Enola Gay bombu Little Boy vo výške 31 500 stôp (9600 m). Radarová výška jej výbuchu bola nastavená na 2000 stôp (610 metrov) nad zemou a bomba vybuchla 43 sekúnd po svojom vypustení. Sila bomby bola vopred vypočítaná na 12 až 20 kiloton TNT. Pri následnej explózii okamžite zahynulo alebo bolo smrteľne zranených 80 000 ľudí, z celkového počtu 90 000 budov bolo zničených 62 000.
Nagasaki bolo náhradným cieľom
Plutóniová bomba Fat Man (Pupkáč; nazvaná po Winstonovi Churchillovi) bola naložená do bombardéru B-29 známeho pod menom Bock's Car. Lietadlo bolo pomenované po svojom veliteľovi kapitánovi Frederickovi C. Bockovi, napriek tomu však bolo počas tejto mise pilotovaný majorom Sweeneym (Bock velil jednému z pozorovacích bombardérov). Primárnym cieľom boli vojenské sklady v Kókure, záložným potom Nagasaki.
Bock's Car odštartoval 9. augusta 1945 s bombou Fat Man na palube. Tentoraz bolo ale nad primárnym cieľom oblačno. Bock's Car nad cieľom trikrát obletel, ale muničný komplex nevidel. Major Sweeney naviac začul rádiovú korešpondenciu japonských stíhačiek a pretože sa mohli blížiť k nemu, rozhodol sa letieť na Nagasaki. Tam bolo tiež zamračené, ale po chvíli bombometčík uvidel medzeru v mrakoch a o 11.00 hod., po malej úprave kurzu, bola bomba zhodená - jej sila bola 22 kiloton.
Tentoraz však bomba ďaleko minula svoj cieľ a vybuchla nad severozápadnou časťou mesta. Aj keď je plutóniová bomba v porovnaní s uránovou účinnejšia, táto napáchala menej škôd a spôsobila menej obetí. I tak bol ale jej výbuch zničujúci - zahynulo asi 35 tisíc lidí.
RÁMČEK
6. august - Deň boja za zákaz atómových zbraní - Deň Hirošimy (výročie zhodenia prvej atómovej bomby na Hirošimu v roce 1945). Mezinárodný deň boja lekárov za mier, oslavuje se z rozhodnutia výkonného výboru Mezinárodného hnutia lekárov za odvrátenie atómovej vojny.
Autor: Spracovala Jana VARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
