tu môžu nakúpiť doslova všetko, počnúc špendlíkmi a končiac hoci aj kožuchom, či gaučovou súpravou. Pravda, ak si nepotrpia na tovar super kvality, či obľúbenú značku zahraničného výrobcu. A takých je veľa, o čom svedčí skutočnosť, že či v zime a či v lete, predajcovia v stánkoch, ktorých je ako maku, nemajú núdzu o zákazníkov. Nakupovať chodia starí i mladí bez rozdielu. Davy ľudí, ktoré prúdia v uličkách medzi predajnými stánkami, vyvolávajú miestami tlačenicu. A tá je živnou pôdou pre vreckárov. To je však len jedna skupina ľudí, ktorí dokážu okradnúť kupujúceho tak, že na to príde až pri platení, alebo až doma, kde zistí, že nemá peňaženku. Druhú skupinu zlodejov tvoria tzv. pozorovatelia. Chodia s otvorenými očami a pristavia sa obvykle tam, kde si niekto tovar vyberá a platí. Pri troške šikovnosti, nie je problém očami nakuknúť do peňaženky. A potom už stačí len kráčať za vyhliadnutou obeťou, sledovať ju, a pristaviť na odľahlejšom mieste…
A práve túto stratégiu použili 17-roční Košičania Štefan a Peter, ktorých od plnoletosti delilo len pár mesiacov. Dvaja siláci si trúfli na bezbranného maloletého chlapca, ktorý si šiel na blšák poobzerť cédečká. "Šiel som smerom k hale Cassosport, keď ma pristavili dvaja chlapci. Jeden sa postavil predo mňa a druhý ostal stáť za mnou. Ten, ktorý stál oproti mne, odo mňa pýtal peniaze. Tvrdil som, že žiadne nemám. A on, dvakrát po sebe povedal: ´Nemáš? Nemáš? Ukáž peňaženku!´ Zrazu si ľavou rukou odhrnul rozopnutú bundu a pravou siahol k ľavému vrecku nohavíc. Pomyslel som si, že tam má dýku a že ju chce chce vytiahnuť… Zľakol som sa a vybral som peňaženku. Chcel som mu ju ukázať, ale on mi ju vytrhol z rúk…" opísal Marián okolnosti, ktoré predchádzali lúpeži. Bol ľahší o peňaženku a 350 korún, ale tým sa to pre neho ešte neskončilo. Mládenec, ktorý stál za ním ho bez varovania zozadu stiahol na zem a ten, čo mu vytrhol peňaženku, mu uštedril pár kopancov a ušiel. Vystriedal ho však jeho kamarát, ktorý Mariánovi ležiacemu na zemi a rukami si chrániacemu hlavu, pristúpil nohou rameno a vzápätí mu z ruky stiahol hodinky… Keď mal čo chcel, vzal nohy na plecia a utekal za svojim komplicom.
"Je pravda, že ja a Štefan, sme toho chlapca na blšáku sledovali. Chceli sme mu zobrať peniaze. Šli sme za ním, ale cestou sme sa nedohodli, ako to urobíme. Preto som bol prekvapený, keď po tom, čo ja som tomu chlapcovi vytrhol z ruky peňaženku a on videl, že ju mám v ruke, ho zozadu stiahol na zem... To, že som ho mal kopať, nie je pravda," bránil sa pred senátom Okreného súdu Košice II Peter.
Jeho spoluobžalovanému Štefanovi nebolo do reči. Využil svoje právo a odmietol vypovedať. To bol dôvod, prečo predsedníčka senátu prečítala jeho výpoveď z prípravného konania. "Toho chlapca sme si všimli v stánku s cédečkami a rozhodli sme sa, že ho budeme sledovať. Po tom, čo mu Peter vytrhol z ruky peňaženku, ja som ho stiahol na zem a on ho niekoľkokrát kopol a rozbehol sa preč. Videl som, že chlapec má hodinky. Chcel som ich a tak som mu pristúpil rameno a zobral som mu ich z ruky," priznal sa k lúpeži obžalovaný. Jeho komplic Peter naopak argumentoval, že poškodenému zobral peňaženku bez násilia, teda, že sa nedopustil lúpeže, ale len krádeže.
Pätnásťročný Marián nevedel povedať, ktorý z tých dvoch, čo ho napadli, do neho kopal, pretože si rukami chránil hlavu… Napriek tomu, súd konanie obidvoch obžalovaných kvalifikoval ako lúpež. Senát dospel k záveru, že v prípade, keď bokom od verejnosti, na odľahlejšom mieste, za situácie, keď 15-ročný Marián mal jedného obžalovaného pred sebou a druhého za chrbtom, stačilo aj gesto naznačujúce siahanie za nejakým predmetom, aby ho poškodený považoval za hrozbu bezprostredného násilia, ak neuposlúchne výzvu a nedá peňaženku. Navyše, to, že obžalovaní konali s cieľom získať peniaze, ani jeden z nich nepoprel. Nie bez zaujímavosti je však skutočnosť, že dvaja kamaráti, ktorí sa po lúpeži stretli pri Baumaxe, sa snažili dobehnúť ešte aj jeden druhého. Peter zatajil Števovi, že v peňaženke bolo 350 korún. Dal mu päťdesiatku s tým, že sebe nechal stovku. Števo sa mu zas nepriznal, že si zobral Mariánove hodinky.
O vine obžalovaných nemal súd žiadne pochybnosti. Za trestný čin lúpeže vymeral doposiaľ netrestanému mladistvému Štefanovi, ktorý mal dobré charakteristiky 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Petrovi, ktorý si vlani za podobný skutok vyslúžil podmienku a terajšieho skutku sa dopustil v skúšobnej dobe, naparil rok odňatia slobody, ktorý si odpyká v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
