to im nahradili naše lesy a polia. Najmä lesné porasty sú v súčasnosti bohaté na huby. Rómovia križujúc lesy do nich takpovediac zakopávajú. S plnými košíkmi potom schádzajú na cesty, kde ich predávajú. Podľa kvality a množstva pýtajú za košík od päťdesiat do sto korún. V obci Jasov sa tejto činnosti venujú mladí nezamestnaní muži, ktorí sa na tento biznis nesťažujú.
"Denne 'gadžom' alebo motoristom, ktorí prechádzajú cez dedinu, predáme aj dva, tri košíky."
Ako hovoria, na toľko húb v lese si nepamätajú. Kecerovskí Rómovia kombinujú zber húb so zberom jabĺk. To však nie je až tak kóšer ako v lese. Ovocné stromy totiž oberajú Slovenskej správe ciest (SSC). Tá však o jablone lemujúce komunikáciu vedúcu od Rozhanoviec do Keceroviec nejavia veľký záujem. Možno však nevedia, že toho roku sú ich stromy jablkami doslova obsypané. Na každom druhom strome sedí Róm a plody zeme striasa. Ostatní stoja pod ním a zberajú. Zber jabĺk kecerovskí Rómovia realizujú vskutku industriálne. Pri každej skupinke je zaparkovaný nejaký kabriolet vyrobený z bývalého Moskviču alebo Lady. Na korby nakladajú jablká nazberané do vriec.
"V dedine dostaneme za kilo jednu korunu. Vykupuje ich priekupník. Za deň nazbierame až štyri vrecia, za čo dostane 200-300 korún," chvália sa členovia rodiny Vidličkovcov, ktorí na stromoch a pod nimi denne strávia až šesť hodín.
"Keď zarobíme, ideme si kúpiť topánky, nohavice. Zo sociálky nevyžijeme a tie jablká tu aj tak iba zhnijú," informovali nás.
Ako sme sa dozvedeli, miestny priekupník, ktorý má na tento obchod papiere, ich vraj potom vo veľkosklade predáva o tri až štyri koruny drahšie. Proti zberu jabĺk zrejme Slovenská správa ciest nemá žiadne výhrady, nakoľko Rómovia ich tu nerušene zberajú niekoľko rokov. Ako sme sa dozvedeli, za bývalej éry ich SSC oberala a predávala do výkupní v Sabinove, alebo Košiciach. Dnes sa neoplatí ani len zaplatiť strážnika na ich stráženie. Je totiž jasné, že proti rómskym nájazdom by ich neuchránil. Veď zemiaky na Spiši nevedia ustrážiť ani organizované hliadky a tie pritom rastú v zemi, nie na stromoch.
Pri pohľade na jablone za Rozhanovcami by enviromentalisti zalomili rukami. Stopy po zbere hovoria jasne, že oberanie jabĺk je nesystémové. Niektoré stromy sú zlomené a konáre na nich poodrezávané. Zberači totiž na niektoré plody nedosiahnú, preto si prácu zavše uľahčia odpílením konára. Nerómski obyvatelia sa však nesťažujú.
"Rómom sa znižujú možnosti, sociálky nedostávajú, preto si musia hľadať iné zdroje príjmov, my sme radi, že nechodia do našich záhrad," hovoria.
Možností pre Rómov je stále dosť. Za chvíľu dozrieva kukurica, stále sú aktuálne zemiaky, v iných obciach sa zvykne navštíviť aj usilovnejší sused...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
