čím sa kapela Bez ladu a skladu stala najmä medzi mladými doslova kultovou. Kult sa však v 97-mom rozpadol, ich sporadické vystúpenia však privádzajú fanúšikov stále do varu. Od zániku kapely vznikal v Michalovej hlave ďalší projekt, ktorý dozrel v týchto dňoch. Volá sa Neuropa a zdá sa, že plne nadviaže na niekdajšiu slávu. Dokazuje to i jej desaťčlenná zostava, kde fungujú, až na jedného, všetci doterajší členovia historického Bez ladu a skladu. Viac nám už pri nedávnej návšteve Košíc porozprával sám Michal.

Na svete je tvoje nové CD i nová kapela pod názvom Neuropa. Ide o hudobný experiment, ktorý by mal na slovenskú scénu priviať trošku originálneho nadhľadu s novátorskými prvkami. Za celé tie roky si zostal hudbe verný, čo pre teba vydanie tohto nosiča znamená?

"Konečne sa mi podarilo dať za uplynulé tri roky dokopy kompletný materiál na CD. Komponoval som popritom i filmovú a divadelnú hudbu a tak album vyšiel až teraz. Sú tam nové elektronické podklady a sample, lebo sa mi zdá, že za posledným desať rokov prešla táto scéna zaujímavými zmenami a bolo by škoda nevyužiť toľké možnosti. A čo to pre mňa znamená? Hudba samotná je to, čo mi najviac vypĺňa život, z čoho mám radosť."

Narážam na to, že počas svojho pôsobenia v Bez ladu a skladu si na vlastnej koži zakúsil, aké je to pohybovať sa na scéne. Zvlášť v dnešnej dobe, keď sa všetci hudobníci sťažujú na to, aké to je ťažké. Stojí ti to za to?

"Podľa mňa je súčasná situácia ďaleko lepšia, ako keď sme hrávali v osemdesiatych rokoch. Dnes je absolútne slobodná možnosť vydávania a nahrávania, povznikali súkromné rádiá a neuveriteľne sa zlepšila technológia. Takže kapela nie je odkázaná na veľké vydavateľstvá, ale môže si robiť hudbu sama doma. Rozmohla sa i klubová scéna či festivaly, ktoré predtým neexistovali, až na nejaké výnimky. No a čo sa týka tej zlej doby, myslím si, že na rozdiel od našich českých susedov sme premeškali ten prvý boom, kedy sa ľahšie otvárali kluby a získavali priestory i technika."

Bez ladu a skladu hrávali i za hranicami, chceš v tom pokračovať?

"Určite áno. Už teraz na jeseň by sme mali ísť do Paríža, kde by som chcel nadviazať kontakt s manažérkou, ktorá pre nás robila vo Francúzsku. Rád by som k tomu pridal aj iné krajiny, je zaujímavé prichádzať na miesta, kde ľudia nebudú mať našu skupinu spojenú s ničím, začneme teda od začiatku."

Počas svojho hudobného pôsobenia si sa nikdy nenechal zahnať do kompromisov a udržal si si svoju tvár. Si však úspešný aj napriek tomu, že si taký aký si, ako to robíš?

"My sme kompromisy nerobili nikdy. Pred 89-tym sme nemali možnosť vydať platňu, ale keby sme ju aj mali a niekto by nám do toho zasahoval, tak by sme ju jednoducho nevydali. Nestálo nám to za to. Nejde o to, aby niečo naoko oficiálne fungovalo, ale aby sme s tým boli spokojní my. To že sa na to namotali aj ostatní ľudia je len dobré a dávalo nám to energiu. Samozrejme, že záleží od každej kapely, čo vlastne chce, my sme sa však nechceli silou mocou presadiť a tak sme si len robili čo nás teší a baví. Nikdy sme neboli ochotní nič meniť a aj toto CD je len dohoda s firmou, kedy sme si absolútne slobodne nahrali len to čo sme sami chceli. Som preto rád, že to dopadlo tak, ako dopadlo."

Ako vznikol nápad použiť v piesňach dialógy Lasicu a Satinského?

"Vyrastal som s ich dialógmi už od malička. Stále ma fascinovali, je to dobrá zábava i niečo viac. Ten nápad vznikol úplne spontánne a veľmi ma potešil prístup oboch pánov, ktorí s týmto od začiatku súhlasili, dokonca to nechceli ani počuť dopredu, vraveli, že to bude pre nich cťou."

Odkiaľ názov Neuropa, môže to byť napríklad aj neurotická európa?

"Môže, ono to symbolizuje aj to, že ľudia žijú v prílišnej nervozite a namiesto toho, aby si robili dobre aspoň navzájom, robia si len samé nervy. Je to charakteristické pre túto dobu. V podstate ten názov je slovná hračka, jedno písmenko mení význam celého názvu, páči sa mi však najviac samotný jeho zvuk."

Spolupracoval si i s prešovskými Chiki Liki Tu-a, ktorých mnohí označujú za nástupcov Bez ladu a skladu, čo si o nich myslíš ty?

"Podľa mňa sú chalani veľmi dobrí, páči sa mi práve to, že si hrajú to, čo chcú. V ich hudbe je veľa nadhľadu a humoru a nie nejaká kŕčovitá snaha o neviemakú hudobnú výpoveď. Páči sa mi, že sú presne takí, ako ich hudba, na nič sa nehrajú."

Dnes sa veľa rozpráva o tom, do akej miery by mali počítače zasahovať do hudby. Ktorým smerom sa uberáš ty? Si technický, alebo skôr prírodný typ človeka?

"Som absolútne antitechnicky orientovaný človek a som za absolútny návrat k prírode, práve preto som použil aj sample, lebo ich vymysleli ľudia. Je to trochu kŕčovitá teória hahaha. Ale 26 z 27 ľudí, ktorí nahrávali CD, mali na starosti "živé" nástroje. A podľa mňa, za posledné roky vzniká oveľa viac zaujímavých vecí na poli elektronickej hudby, ako u rockerov. Mne išlo o symbiózu týchto prvkov."

Organizuješ pravidelný hudobný festival Pohoda, ktorý sa teší veľkému záujmu mladých fanúšikov. Myslíš, že je to pozitívny znak, že vkus slovenského poslucháča sa lepší?

"Myslím, že sa lepší, lebo vďaka klubom a festivalom sa ľudia môžu stretávať nielen s tou hudbou, ktorá im je servírovaná cez médiá. Z toho, že prišlo na Pohodu toľko ľudí, som veľmi rád, prtože program bol postavený práve na zaujímavých a prevažne nekomerčných kapelách, čo zožalo ohlas."

Moderoval si reláciu Break, ktorá mapovala slovenskú klubovú scénu. Prečo sa to stoplo?

"Skončila preto, lebo v STV majú pocit, že musia šetriť absolútne na všetkom a som toho názoru, že tá inštitúcia prežíva veľkú megakrízu a ruší všetko pôvodné, čo vyrába a kvôli čomu vlastne existuje. Nerozumiem, prečo Break skončil, tá relácia mala minimálne náklady a prinášala materiál, ktorý sa bežne nevidí. Po týchto skúsenostiach, by som opäť v STV nezačal robiť, iba kebyže tam došlo k úplným zmenám."

V textoch reflektuješ na problémy doby, napriek tomu nevyzeráš na človeka, ktorého doba nahlodala. Ako si udržuješ tú pohodu a pevné nervy?

"To vždy záleží na tom, koľko je človek ochotný si pripustiť a čo je ochotný robiť, aby sa niekam (ne)dostal. Mám napríklad radosť z toho, že som doteraz nemusel robiť žiaden zásadný kompromis. Radšej nič nerobím a počkám si v kľude až príde čas. A predovšetkým sa snažím si život hlavne spríjemňovať, aj keď si uvedomujem to nepríjemné, ale nedovolím, aby to zasiahlo môj osobný život. Ventilujem sa hlavne hudbou a pri kamarátoch. Som tiež optimista, lebo verím súčasnej generácii mladých. Už aj na festivale Pohoda som mal možnosť sledovať, ako sa mladí k sebe správajú, boli zlatí, tolerantní. To je podľa mňa náznakom, že sa situácia u nás začne pomaly meniť."

Ktorí mladí? Veď všetci čo môžu odchádzajú za hranice...

"Podľa mňa je to celkom dobre, lebo tí, ktorí sa vrátia, so sebou prinesú strašne veľa nadhľadu a skúseností s fungovaním normálnej spoločnosti. Lebo u nás sa o normálnej spoločnosti zatiaľ nedá hovoriť. Hoci to riziko, že sa nevrátia tu tiež je. Dôsledky udalostí spred revolúcie sú ďaleko väčšie než sa zdalo i ja na sebe cítim aké to bolo, potláčalo to človeka vo všetkom v čom sa dalo. Nová generácia dnes už chápe veci celkom ináč. Ja keď niekomu vysvetľujem, že sa texty kedysi museli posielať na schválenie, alebo, že nebolo v obchodoch dostať zahraničné CD-čká, tak sa na mňa pozerajú ako na blázna. Takže keď to nebude zaťažené týmito vecami, myslím, že sa to uvoľní."

Píšeš aj hudbu k filmovým a divadelným projektom. Si sám filmový fanúšik?

"Určite áno. Neviem, čo som naposledy videl, ale film Underground bol podľa mňa úplne fantastický. Film mám strašne rád, lebo robiť hudbu preň je ďaleko iné ako len tak sám pre seba. Ale keď tak nad tým rozmýšľam, fakt už som dlho nebol v kine."

Tak nám ešte ne záver povedz, kedy ťa uvidíme na pódiu?

"Na jeseň budeme s Neuropou robiť šnúru, tak niekedy v novembri. Chcel by som to spojiť i s koncertom Bez ladu a skladu, lebo máme ešte stále veľa nevydaných archívnych materiálov, ktoré sa dúfam ešte podarí raz vydať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.