Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vidieť, že leto vrcholí... Cítiť to aj na počtoch Vašich listov a korešpondenčných lístkov, ktorých nám prišlo o čosi menej ako inokedy. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo v 34. kole čitateľskej súťaže KORZÁR V TALÁRI vlastne išlo. Pod titulkom "Šokovanú pracovníčku spútal s nožom v ruke (Udelil si titul inžiniera)" sme priniesli príbeh muža, ktorý mal trochu naivné predstavy o podnikaní. Biznis, do ktorého sa pustil nielenže nevynášal, ale pohltil všetky jeho úspory. Začal si požičiavať a v krátkom čase sa zadĺžil až po uši. Úporne rozmýšľal, ako sa dostať zo šľamastiky a získať 300 tisíc. Rozhodol sa, že si pôjde po peniaze tam, kde ich zaručene majú do pobočky Slovenskej sporiteľne v Plešivci. Špeciálne na túto príležitosť si vyhotovil menovku, ktorú si počas akcie pripol na odev. Uviedol na nej názov firmy, ktorú si vymyslel a "prifaril" titul inžiniera k falošnému menu "supervisora". Keď mal všetko pripravené, zatelefonoval do sporiteľne, pričom sa vydával za námestníka. Jednej z pracovníčiek pobočky oznámil, že k nim príde revízny technik, ktorý má zakódovať počítače. Takýmto trikom si podarený tiežpodnikateľ zabezpečil hladký priebeh plánu, ktorý rafinovane zosnoval.
Na hrôzu, ktorú prežila, pani Edita nerada spomína. Dodnes ju prenasleduje tvár lúpežníka, z ktorého mala dlho strach. Varila si v kuchynke kávu, keď za ňou prišiel muž, ktorý mal byť pracovníkom z informatiky. "Bez slova ma sotil na škatuľu, na ktorej bol stočený koberec. S nožom v ruke mi povedal, aby som bola ticho. Zľakla som sa a začala kričať... Zapchával mi ústa handrou, ktorú som mu niekoľkokrát vytrhla. Nakoniec sa mu podarilo prelepiť mi ústa páskou... Keď mi ju dával, zopakoval, aby som bola ticho a nič sa mi nestane. Bála som sa, pretože som na krku cítila chlad noža, ktorý držal v ruke. Potom mi zviazal ruky a nohy," vyrozprávala s plačom prepadnutá žena.
Neúspešný podnikateľ a páchateľ trestného činu lúpeže skončil krátko po čine v rukách policajtov. Skôr, ako sa tak stalo, po tom, čo pracovníčku sporiteľne spacifikoval, kľúčmi, ktoré tam našiel, pootváral všetky pokladničky. Odniesol si z nich 93 400 korún. Nebola to však suma, ktorú očakával, a preto si k lupu pribalil aj peňaženku ďalšej pracovníčky sporiteľne, ktorá bola v tom čase na obede.
K lúpeži v sporiteľni sa pred súdom priznal: "Vedel som do čoho idem, aj to, že ma môžu chytiť. Bol som v koncoch. Dohnala ma k tomu finančná tieseň. Je pravda, že som mal pri sebe nôž, ale to len preto, aby som ním prerezal lepiacu pásku. Nevyhrážal som sa ním, ani som ho tej panej nedržal pri krku. Ľutujem všetko, čo som urobil..."
Tu sa náš príbeh končil a vám, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, sme ponúkli možnosť dotvoriť ho. Mali ste nám napísať, či podľa vášho názoru súd mohol akceptovať obranu obžalovaného, respektíve dôvody, pre ktoré sa dopustil závažného trestného činu. Zaujímalo nás, ako podľa vás v konečnom dôsledku súd rozhodol, teda či obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo ho uznal vinným z trestného činu lúpeže spáchanej bez zbrane alebo z lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke.
Do redakcie sme dostali 71 odpovedí, z ktorých len 43 sme považovali za správne. Išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že falošného inžiniera súd uznal vinným z trestného činu lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke.
V skutočnosti prípad skončil tak, že za tento trestný čin si vyslúžil päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Načim ešte uviesť, že podľa zákona sa lúpeže dopustí ten, kto "proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci."
ŽIJEME V PRÁVNOM ŠTÁTE A NIE V DŽUNGLI!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Podľa môjho názoru súd pri konečnom zúčtovaní neakceptoval obranu obžalovaného, ani obranné dôvody, pre ktoré sa dopustil závažného trestného činu, a odsúdil ho za lúpež spáchanú so zbraňou v ruke. Motív konania obžalovaného bol jasný a ja už len dodávam: ešte dobre, že to neskončilo horšie!"
Mária REPASKÁ z Košíc: "Vinný z trestného činu lúpeže so zbraňou! Aj nožík s dĺžkou čepele 17 a pol centimetra sa má považovať za zbraň. Jeho ostrie pocítila napadnutá pracovníčka na svojom krku. Súd nemohol akceptovať obranu obžalovaného, že k trestnému činu ho doviedla finančná tieseň. Žijeme v právnom štáte a nie v džungli, kde sa uplatňuje zásada si hladný, zabiješ, si nesolventný, ulúpiš, kde majú... Za zamyslenie stojí aj jeho úprimná ľútosť a ochota nahradiť spôsobenú škodu. Neviedla ho k tomu skutočnosť získať poľahčujúcu okolnosť? A ešte čosi. Trestný čin si starostlivo a rafinovane naplánoval, meno si vylepšil titulom inžiniera."
Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Ja si myslím, že obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke (nôž). Jeho obranu by som neuznala, lebo všetko mal premyslené a vopred pripravené až do detailov." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Súd neuznal obranu obžalovaného a uznal ho vinným z trestného činu lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke. Chybu však urobili aj pracovníčky sporiteľne, keď si nepreverili totožnosť údajného revízneho technika. riešil by som to ako zanedbanie pracovných povinností."
Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Myslím si, že súd uznal obžalovaného vinným z trestného činu lúpeže spáchanej so zbraňou. Svoje finančné problémy chcel riešiť takto... A ak by ho náhodou súd oslobodil (čomu neverím), potom môžeme pokojne kradnúť všetci s tým, že sa nám nič nestane." Jozef MOLČAN z Dubovice: "Muži v talároch rozhodli, že je vinný. Lúpež bola predsa pripravovaná vopred (lepiaca páska, povraz, nôž). Trest však vyfasoval nízky, lebo bol šikovný, kávu zaplatil, peniaze vrátil, priznal sa, svoj čin oľutoval."
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Predpokladám, že súd neakceptoval žiadnu obranu, žiadne dôvody. Išlo predsa o ozbrojenú lúpež a myslím si, že súd páchateľa uznal vinným z lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke. A tu viac niet čo riešiť!" Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Tento súťažný príbeh ma ničím neprekvapil, až na to, ako si páchateľ laicky počínal. Nie je dôležité, či začal podnikať a navyše neúspešne, podstatné je to, že s nožom v ruke ohrozoval život pracovníčky sporiteľne. Jeho ľútosť pred súdom a zrejme aj spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní mu mohli priniesť iba zmiernenie výšky trestu. Súd ho určite odsúdil za trestný čin lúpeže so zbraňou a to aj napriek tomu, že v podstate nikomu na zdraví neublížil a bol ochotný vrátiť spôsobenú škodu. Ak by som ja mala na sebe sudcovský talár, postupovala by som rovnako, ale s tým rozdielom, že by som sprísnila trest."
Ján BOČKAY z Košíc: "Súd jednoznačne uznal páchateľa vinným z ozbrojenej lúpeže. Je len samozrejmé, že dôvody, ktoré ho viedli k spáchaniu činu súd neakceptoval. V opačnom prípade by sme na Slovensku potrebovali niekoľko miliónov peňažných ústavov..." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Moja odpoveď znie takto: pripravovaná lúpež. Aktéra príbehu súd neoslobodil, lebo nôž v kabele nemal na vyšprtávanie zubnej protézy." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Nazdávam sa, že súd ho uznal vinným z lúpeže spáchanej so zbraňou v ruke. Pri konečnom zúčtovaní neakceptoval jeho obranu." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd neakceptoval dôvody, resp. obranu obžalovaného. Ja by som rozhodla rovnako. Je predsa nemysliteľné, aby ten, kto má finančné problémy, sa dopustil trestného činu a neniesol by zaň dôsledky... Jeho ľútosť tu nebola na mieste, veď na skutok sa dôkladne pripravil."
Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Ľudská vynaliezavosť robí priam divy a fantázii sa medze nekladú. Pre 32-ročného tiežpodnikateľa získaných 300 tisíc nie je málo, ale dosť na to, aby bol stíhaný podľa zákona. A ešte niečo. Platí tu osvedčená múdrosť, že na podvody a rozkrádačky netreba mať vysokú školu a titul inžiniera." Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "K prípadu muža, ktorý si sám udelil akademický titul podávam svoje vyjadrenie: vina je preukázaná a trest nevyhnutný, čo musel konštatovať aj prokurátor, aj súd."
Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "V zmysle Trestného zákona je zbraňou všetko to, čo robí útok dôraznejším. Hlavný aktér príbehu sa na lúpež vopred dlhšie pripravoval. Dokonca si myslím, že spôsob, akým sa do pobočky Slovenskej sporiteľne v Plešivci dostal (titul inžiniera, meno, fiktívna firma), svedčí o tom, že sa dopustil aj trestného činu podvodu." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Podľa skutku, ktorý tzv. inžinier spáchal, som presvedčená, že súd ho uznal vinným z trestného činu ozbrojenej lúpeže, keďže zbraňou je i nôž. Jedno však neviem pochopiť, a to, že na pracovisku, kde sú veľké finančné prostriedky, môže cez obedňajšiu prestávku zostať iba jedna osoba, aj to s cudzím človekom..." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Jednoznačne ide o trestný čin lúpeže spáchanej so zbraňou. Nôž totiž nenašiel na stole niekde v sporiteľni, ale si ho priniesol s úmyslom použiť ho v prípade potreby, podobne, ako keby napríklad mal pri sebe pištoľ. Ako mohol obžalovaný dopredu vedieť, že nôž bude potrebovať na prerezanie lepiacej pásky? Už samotná držba noža s čepeľou 17,5 cm môže byť podľa mňa trestným činom nedovoleného ozbrojovania." Valéria KAUČÁKOVÁ z Michaloviec: "Uznala by som ho vinným z lúpeže, pretože všetko jeho konanie nasvedčovalo tomu, že tam šiel s úmyslom získať peniaze za akúkoľvek cenu."
Andrej TEJBUS z Lipan: "Môj osobný názor je taký, že ženy treba v sporiteľni vymeniť. Nemôžem pokojne spať, keď moje úspory spravuje človek podobného typu, ako bola Edita a jej spolupracovníčka. Mali sa mobilom spojiť s nadriadenými, či sa dá elektronika opravovať nožom a lepiacou páskou..." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Myslím si, že človek, ktorý dostane živnostenský list, by mal dať niečo do zálohy. Potom by nebolo toľko lupičov a podvodníkov, lebo by vedeli, že v hre je aj ich majetok. Nechápem tiež, prečo nepreukázala viac ostražitosti aj strážna služba, že ho poriadne neskontrolovala. "
TRIDSIATY ÔSMY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
"Je to komplot, sprisahanie mojej manželky a celej jej rodiny voči mne. Rodiny, ktorá ma nemá v láske... A ani nikdy nemala... Žiaľ, čo je najhoršie, na svoje svinské a nekalé ciele zneužila maloleté dievča. Myslím si, že nie mňa, ale ich by ste mali stíhať a trestať ich svedomie!" povedal pred súdom muž, ktorého tragédia, ako sám hovorí, sa začala odohrávať pred niečo viac ako dvanástimi rokmi. Vtedy sa zoznámil s istou Marcelou, padli si do oka, párkrát sa stretli a ... nezostalo to bez následkov! Začali pomýšľať na svadbu. Ale Marcelini rodičia i jej staršie sestry od začiatku boli proti sobášu. Milana nechceli do rodiny, okrem iného najmä preto, že kým Marcela úspešne ukončila vysokú školu a má titul, on bol a dodnes je podľa nich len taký odroň... "Najlepšie by bolo, keby ho nechala a nevydala sa, my sa už o dieťa všetci postaráme," hútala svojho času rodinná rada. Bruško medzitým rástlo a svadba sa nakoniec uskutočnila. Ale vzťahy medzi Milanom na jednej strane a Marcelou a jej celou rodinou na strane druhej sa nezlepšili. Ba práve naopak - celé roky sa zhoršovali. Ivetku však veľmi nezasahovali. Tá mala rovnako rada mamu i tata. Tak tomu bolo celé roky a možno dodnes, keby nebolo vyšlo najavo podozrenie, že medzi otcom a jeho dcérou je aj iný než len čisto otcovský vzťah... Nedalo sa to už vraj ututlať a vyšetrovateľ nakoniec vzniesol voči Milanovi obvinenie z trestného činu pohlavného zneužívania, ktorého sa v zmysle Trestného zákona dopustí ten, kto "vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom pohlavne zneužije". Podľa vyšetrovateľa obvinený "opakovane nútil poškodenú k orálnemu sexu a inak ju pohlavne zneužíval, orálny sex a iné sexuálne praktiky prevádzal po dobu viac ako jedného roka", pričom "zo záverov vyšetrovania je zrejmé, že najmenej v štyroch prípadoch ´ošahával´ svoju maloletú dcéru po celom tele a prevádzal s ňou najrôznejšie sexuálne praktiky a podľa jej vyjadrenia ju nútil, aby s ním ležala nahá v posteli, kládol jej svoje prirodzenie medzi nohy a do úst, avšak k pohlavnému styku nedošlo."
Prokurátor podal na Milana obžalobu a tak predstúpil pred súd. Ako sme už uviedli, pohlavné zneužívanie svojej dcéry poprel a všetko označil za komplot, za sprisahanie celej rodiny, ktorá je proti nemu "od samého začiatku naladená nepriateľsky". Doslova uviedol: "To, že mám rád svoju jedinú dcéru Ivetku, že ju mám nekonečne a bezhranične rád, je pravda. Nezakrývam, že sa s ňou rád maznám, ale len tak otcovsky a nie sexuálne! Je pravda, že často ležíme spolu v posteli a rozprávame sa, priznávam aj to, že bol som pritom vyzlečený, ak bolo horúco, nie je však pravda, že by som s ňou prevádzal orálny alebo iný sex, len som ju hladkal, bozkával, ale len tak - otcovsky... Viem, že manželka tvrdí niečo iné. Vraj nás spolu načapala! Ale ako? Bolo to v sobotu skoro ráno, ona išla na nákup, ja som ráno vstal, osprchoval som sa a keďže mi bola zima, vliezol som nahý naspäť do postele, aby som sa zohrial. Vtedy sa zobudila Ivetka a - čo je, podľa mňa úplne normálne - vliezla do našej postele a rozprávali sme sa. Vtom sa z obchodu vrátila manželka a hneď skríkla na Ivetku, aby tvrdila, že som ju nútil šúchať mi prirodzenie! Ale nič z toho nie je pravda. To len manželka, ktorá je neustále pod vplyvom svojej matky a svojich starších sestier, ktoré ma nemajú rady a dávajú mi to najavo, zosnovala voči mne taký plán, aby ma dostala do basy."
Súd vypočul Ivetku, jej matku i znalca z odboru psychológie a oboznámil sa i s ďalšími dôkazmi a kauzu uzavrel tak, že Milana uznal vinným z trestného činu pohlavného zneužívania a uložil mu dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. "Je pravda, že v rodine cítiť isté napätie, istú nepriateľskosť voči obžalovanému, ale súd má za to, že vina obžalovaného bola nepochybne a jednoznačne preukázaná," odôvodnila rozhodnutie súdu žena v talári. Prokurátor bol s rozsudkom spokojný, Milan však ešte hneď na pojednávaní podal odvolanie dôvodiac tým, že "ničoho zlého sa nedopustil, pohlavne sa na svojej dcére neukájal, išlo len a len o otcovskú formu lásky a všetko ostatné je výplodom fantázie jeho manželky, ktorá nie je zlá od prírody, práve naopak, len je ´štengrovaná´ proti nemu celou svojou rodinou."
O niečo neskôr však odvolací súd… A tu sa náš príbeh končí, dotvoriť ho je úloha pre vás. Otázka je jednoduchá. Napíšte nám, ako rozhodol odvolací súd, či vyhovel Milanovmu odvolaniu alebo ho zamietol a ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe sudcovský talár. My už len dodávame, že v rodine N. to aj inak riadne škrípalo. V tom čase totiž "bežalo" na súde aj iné pojednávanie. Manželka obžalovaného a matka 11-ročnej Ivetky podala totiž návrh na rozvod.
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 24. augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
