výtvarník Eduard Capák. Medzinárodný maliarsky plenér, ktorý zorganizoval Mestský úrad vo Veľkom Šariši (okres Prešov) a novovznikajúca veľkošarišská galéria, sa uskutočnil už po štvrtýkrát. Plenéru sa zúčastnilo dvanásť maliarov zo Slovenska, Česka, Poľska a Ukrajiny a vernisáž výstavy, ktorá potrvá dva týždne, bola v priestoroch zasadačky veľkošarišského mestského úradu. Každý výtvarník venoval mestu dva svoje obrazy, ktoré budú tvoriť základ vznikajúcej galérie.
"Sme spokojní. Keďže je to štvrtý ročník, máme už určité skúsenosti, takže došlo k vylepšeniu organizačných vecí. A tie práce na základe výberov kompetentných ľudí spĺňajú to, čo sme od nich očakávali, takže budú obohatením pre novú galériu, ktorú zriaďujeme na starej fare," povedal nám primátor mesta Veľký Šariš Róbert Oros.
Záštitu nad plenérom Šarišská krajina prevzala pedagogička a výtvarníčka Alica Vojčíková - Gabdzilová. Keďže je nielen maliarka a účastníčka plenéru, ale aj jeho organizátorka a umelecká šéfka galérie, opýtali sme sa jej ako ho hodnotí po organizačnej a výtvarnej stránke. "Neviem, či som ten pravý človek, ktorý by mal tento plenér hodnotiť, lebo som tu domáca a poznám všetky zákutia, všetky organizačné možnosti, ale z počutia účastníkov môžem - možno dosť neskromne - povedať, že sa im tento ročník zdal vydarený. Zišla sa tu skupinka, ktorá si mala čo povedať - ľudsky i umelecky. Aj na tejto výstave je to vidieť, pokiaľ ide o žáner, štýl, každý sa vyjadril úprimne, bez nejakých štylizácií a z obrazov cítiť skutočný záujem o toto podujatie."
Ktoré práce budú, podľa vášho názoru, najväčším prínosom pre galériu? - opýtali sme sa. "Ťažko vyjadriť nejaký súd. Osobne inklinujem skôr k rozhraniu medzi abstrakciou a realistickým poňatím, takže mi typovo veľa hovoria obrazy akademického maliara Srvátku. Je to však môj osobný názor, pričom viem, že hlbokú výpoveď majú obrazy pána Mušku, pani Lakomej, Rostkowskej, či pána Čabalu. Takže je mi ťažko povedať a v umení sa to ani nedá."
Zaujímalo nás aj to, či má Alica Vojčíková - Gabdzilová aj nejakú konkrétnejšiu predstavu o ďalšom ročníku. "V tejto euforickej nálade, v ktorej sa nachádzam, teda s pocitom, že nejaká dobrá vec sa podarila a je za mnou, tak dúfam, že ďalší ročník bude ešte lepší."
Na medzinárodnom plenéri sa zišiel tucet maliarov zvučných mien. Nechýbal medzi nimi osemdesiatročný výtvarník a pedagóg Július Muška, ďalej docent z Prešovskej univerzity Dušan Srvátka, známy akademický maliar Michal Čabala, akademické maliarky Anna Hausová a Tatiana Žitňanová - Čumová, či pedagogička a výtvarníčka Ľudmila Lakomá - Krausová. Zo zahraničných hostí sa na plenéri zúčastnila ukrajinská výtvarníčka Margerita Bereczová, Poľka Janina Rostowska, poľský výtvarník, prozaik a publicista Marcin Niziurski a český maliar Stanislav Zorman. Túto spoločnosť dopĺňali dve domáce autorky. Okrem spomínanej Alici Vojčíkovej - Gabdzilovej to bola Jolana Lenzová, ktorá síce maliarstvo neštudovala, má však veľkú záľubu, no predovšetkým talent v maľovaní na plátno.
"Bolo tu veľmi dobre, veľmi dobrý kolektív, príjemní ľudia. Každý výtvarník má svoj štýl, svoju techniku, takže všetky práce vystavené tu vo Veľkom Šariši sú, podľa mňa, zaujímavé," povedala nám o končiacom plenéri M. Bereczová z Ukrajiny, ktorá, okrem Ukrajiny a Slovenska, vystavovala aj v Maďarsku a vo Francúzsku. "Vo Varšave mi bude smutno za týmto plenérom smutno," nadviazal na jej slová poľský výtvarník M. Niziurski, ktorého môžu poznať slovenskí priaznivci výtvarného umenia z výstav v Prešove a Bardejove.
Prešovskí maliar Michal Čabala na margo plenéru Šarišská krajina uviedol: "Bol som už na prvom plenéri tu v Šariši, tie ďalšie som zanedbal. Tento ročník plenéru je skutočne na úrovni, je tu medzinárodné zastúpenie. Plenér bol skutočne zaujímavý, neboli sme nijak obmedzení časovo, som maximálne spokojný a pokiaľ viem, aj ostatní účastníci sú spokojní. Aj táto výstava je na úrovni, ktorá je chvályhodná."
Výtvarníci sa na plenéri v kúpeľoch Išľa nevenovali len maľbe, ale boli aj na túrach, na rybách i hubách. Zabávačom kolektívu bol český výtvarník Stanislav Zorman, ktorý svoje "šoumenstvo" potvrdil aj na vernisáži, kde zahral a zaspieval pieseň, v ktorej si mierne vystrelil zo všetkých svojich prítomných kolegov. "Každý plenér je iný, každý plenér je svojim spôsobom originálny. Faktom je, že na Slovensku som poznal veľmi dobrých a príjemných ľudí. Zdá sa mi však, že tu na východe ľudia veľmi pijú slivovicu. A ja som ich naučil piť fernet. To sa mi páči. Zo začiatku to nevedeli prijať, lebo ten fernet sa im zdal nejaký nahorklý, no povedal som im, že je výnimočne horký - výnimočne dobrý. A nakoniec si skutočne každé ráno ten fernet so mnou dali," povedal nám "šoumen" Stanislav Zorman, pričom dodal, že vo Veľkom Šariši sa vytvorila pekná partia, za ktorou mu je smutno, no rovno zo Šariša odchádza na ďalší plenér na zámku Červená Lhota v južných Čechách. "Som plenérový typ, minulý rok som absolvoval osem plenérov u nás i v zahraničí. Keď hovorím u nás, myslím tým v Československu, neberiem to, že nejaký skrachovaný boxer naletel na smeč skrachovanému tenistovi. Myslím, že by sme už mali tie hranice prelomiť a keď to niekto tak cíti, nech ich hneď búra ako najlepšie vie," dodal S. Zorman.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
