padol do oka jednému z manažérov a po čase sa mu ušlo miesto v juniorskej súťaži. Dnes 23 - ročný 190 cm vysoký obranca sa vďaka svojej robustnej postave vyznačoval nebojácnosťou v osobných súbojoch. Aj touto vlastnosťou upútaval medzi juniormi, no on chcel vyššie. Po pôsobení vo Worcestri, minulý rok podpísal dvojcestnú zmluvu s mužstvom NHL St. Louis Blues. Sen sa mu teda začal napĺňať. I takto pred rokom sa na sezónu v najprestížnejšej hokejovej súťaži pripravoval doma. Lenže i hokejové chodníčky bývajú zavše nevyspytateľné. Zranenia sny neberú do úvahy...
"Minuloročný kemp v St. Louis mi vyšiel hádam aj nad očakávanie. Odohral som päť prípravných stretnutí, dal jeden gól a mal na konte i nejaké asistencie. Všetko teda vyzeralo sľubne. Dokonca, bolo povedané, že ostávam v tíme. Deň pred tým, než som mal hrať prvý zápas v NHL, poslali ma do farmy a zobrali Kanaďana... Aký som bol z toho sklamaný, vari ani vravieť nemusím. Povedal som si, že to zabaliť nesmiem. Že hrať naplno musím i vo farme, čo je samozrejmé, a možno ma čoskoro povolajú späť. Prišlo však ďalšie sklamanie, čo vlastne smola. V treťom zápase vo farmárskom tíme St. Louis Blues som si potrhal krížny väz a poškodil meniskus ľavého kolena."
Tým pádom pre vás vtedy sezóna skončila...
"Práve, že nie. Tamojší lekári ma ubezpečovali sprvu, že to nie je nič vážne. Trošku ma preliečia, trošku vraj poposilujem a pôjdem na ľad. Aj som s ortézou išiel. Lenže koleno ani s ortézou nevydržalo a až vtedy som tušil, že je zle. V Amerike nasledovala operácia 1. decembra minulého roku a maródka tak trvala šesť mesiacov. Takže minuloročná sezóna bola pre mňa ozaj veľmi krátka."
Napriek tomu ste na americkom kontinente debatovali so slovenským reprezentačným trénerom J. Filcom. O čom predovšetkým?
"Pán Filc zisťoval pred svetovým šampionátom v Petrohrade v akom som zdravotnom stave. Veľmi, veľmi som túžil prijať ponuku reprezentovať Slovensko, ale žiaľ, dobu liečby som mal stanovenú na šesť mesiacov. Do je vypršania chýbali teda ešte dva. Nemohol som si dovoliť nič riskovať a len trpezlivo čakať, kým budem stopercentne fit. Takže ani NHL, ani MS..."
Teraz už koleno drží ako má?
"Áno, je úplne v poriadku. A navyše, po hokeji som veľmi hladný. Doma sa pripravujem od konca mája. V St. Louis som dostal individuálne tréningové plány, špeciálne cviky. Za tým účelom so doma kúpil stacionárny bicykel. Dva mesiace som sa pripravoval na suchu sám. A dal i v porovnaní s vlaňajškom nejaké to kilo dole, čo myslím prispelo k moje väčšej obratnosti i rýchlosti. Presvedčilo som sa o tom i po prechode na ľad. S partiou hráčov z NHL Šatanom, Bartečkom, Bondrom, Suchým a ďalšími pod dohľadom pána Benického som absolvoval ďalší kvalitný blok. Potom som si zahral i exhibičný zápas v Bratislave."
Kontakty s Jánom Filcom ste teda neprerušili...
"Nie. Prečo aj? Napokon podľa mňa je to priamy, otvorený, super chlap. Pozval ma i do olympijského výberu Slovenska, ktorý bude štartovať na Tatranskom pohári koncom tohto týždňa. Neviem, či si na ňom zahrám. Potrebujem na rozohranie využiť každú vhodnú príležitosť. Fyzicky, myslím, že dobrý základ už mám. Teraz potrebujem na ľade hlavne hrať. Už sa neviem dočkať, kedy si natrénované overím vo "vážnom" zápase. Buď na Tatranskom pohári. Keď to ale nevyjde, skúsim sa na túto tému pozhovárať s trénerom Farmakolu Prešov, s ktorým sa v týchto dňoch pripravujem, či by mi to neumožnil on. V každom prípade pred odchodom do zámorského kempu by som nejaký ten zápas mal rád na Slovensku odkrútený."
Kedy odchádzate do Ameriky?
"Na návrate už pracuje môj agent. Neviem presne, na ktorý termín mi zaistí letenku, no myslím, že koncom mesiaca už odletím späť do zámoria."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
