končiac vysokoškolskými diplomami. Len málokto z tých, čo sa uchyľujú k podobným praktikám však pritom myslí na to, že falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, je trestný čin. Falšovatelia zrejme veria, že im na to nikto nepríde. Veď ide zväčša dokumenty, ktorých kópie si pre vlastnú potrebu zakladajú firmy a inštitúcie a tak pri troške šťastia, po rokoch skončia v archíve a zapadnú prachom. V týchto intenciách pravdepodobne rozmýšľal aj 26-ročný Košičan, ktorý včera predstúpil pred samosudkyňu Okresného súdu Košice I v doprovode pracovníkov justičnej stráže.
Jeho story začala celkom nevinne. Hľadal si prácu a tak sledoval inzeráty v novinách. Jedného dňa mu padol do oka oznam, že Televýchovná jednota Lokomotíva Košice prijme do rekreačného strediska v Dedinkách čašníkov a iných pracovníkov. To bola práca, ktorá Vladovi sedela a tak sa rozhodol, že pôjde na konkurz, ktorý sa konal v marci 1997 a to v Košiciach na Čermeľskej ceste. "Na inzerát sa prihlásilo viacero záujemcov a bol medzi nimi aj Vladimír D. Predložil svoje maturitné vysvedčenie z Hotelovej akadémie v Kežmarku, z ktorého bola vyhotovená fotokópia a originál sme mu vrátili. Po vyhodnotení konkurzu a pohovorov s jednotlivými záujemcami, sme s ním v apríli 1997 uzatvorili pracovnú zmluvu," ozrejmil okolnosti Vladimírovho prijatia za čašníka, vedúci Rekreačného strediska TJ Lokomotíva Košice v Dedinkách Ing. Jaroslav K. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď o čosi neskôr sa počas služobnej cesty v Kežmarku, stretol s riaditeľkou Hotelovej akadémie Mgr. Sylviou H. Slovo dalo slovo a on sa jej opýtal na bývalého študenta a v tom čase už jeho zamestnanca, Vladimíra D. To, čo sa dozvedel, ho priam ohúrilo...
Hovorí pani riaditeľka: "Vladimír D. začal navštevovať našu školu v školskom roku 1988/89. V štvrtom ročníku, presnejšie na konci druhého polroku, keď mal školu ukončiť, neprospel z piatich predmetov a preto nebol pripustený k maturitnej skúške. Z toho dôvodu mu nemohlo byť vydané ani maturitné vysvedčenie," vypovedala v prípravnom konaní pani riaditeľka. Vyjadrila sa aj ku fototokópii Vladimírovho maturitného vysvedčenia, ktorú jej predložil vyšetrovateľ. "Nepodpísala som ho. Podpis riaditeľa nie je môj a nesúhlasí ani podpis predsedu skúšobnej komisie". Nesedelo toho viac, ale ten, ktorý mal k tomu čo najviac povedať, mlčal.
Po vznesení obvinenia a neskôr aj obžaloby prokurátora pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, Vladimír D. odmietol vypovedať. Dôkazov o jeho vine bolo však viac ako dosť. Nešlo len o výpovede svedkov, ale aj o listinné dôkazy, ako bola pracovná zmluva, vysvedčenie o "maturitnej skúške" , maturitný protokol, listy z katalógu triedy a písomná správa riaditeľky Hotelovej akadémie v Kežmarku. Na základe uvedených skutočností bol Vladimír D. v apríli 1998 Trestným rozkazom (pozn.: skrátená forma konania), ktorý vydala samosudkyňa Okresného súdu Košice I uznaný vinným v zmysle obžaloby, za čo dostal 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Vladimír nebol s verdiktom spokojný a preto proti nemu podal odpor.
Vedel, že je trestne stíhaný a to nielen v uvedenej veci, no nič mu nebránilo vycestovať do zahraničia. Čas plynul a po Vladimírovi nebolo ani slychu. V máji 1998 ho Okresný súd v Rožňave odsúdil v neprítomnosti pre trestný čin sprenevery, za ktorý vyfasoval podmienku. Košičan, ktorý utekal pred zodpovednosťou, sa nakoniec predsa len vrátil domov. A keďže údajne stratil cestovný pas, šiel si ho vybaviť. Lenže na pasovom oddelení sa ukázalo, že ani jeho občiansky preukaz nie je platný, teda, že najprv si musí vybaviť tento dokolad a až tak požiadať o vyhotovenie nového pasu. Vladovi nezostávalo nič iné, len začať, ako sa hovorí od piky. Vybral sa na políciu a tam ho peknekrásne, na základe zatykača, zadržali. A tak cestovateľ, ktorý podľa vlastných slov strávil istý čas v Čechách a tiež v Nemecku, skončil svoju púť vo vyšetrovacej väzbe…
Včera ho pracovníci justičnej stráže predviedli pred samosudkyňu, ktorá na základe jeho odporu proti Trestnému rozkazu z apríla 1998 vytýčila hlavné pojednávanie. Obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať, alebo inak ozrejmiť skutočnosti, prečo sfalšoval maturitné vysvedčenie. Jediným svedkom, ktorý na pojednávanie prišiel, bola jeho bývalá triedna učiteľka z hotelovej akadémie. Podobne ako jej kolegyňa riaditeľka, aj ona potvrdila, že Vladimírove maturitné vysvedčenie nikdy nepodpísala, pretože žiadne nedostal, keďže pre neprospech z viacerých predmetov ho k maturitným skúškam nepustili. "Vlado, držte sa a polepšite!" - týmito slovami pri odchode povzbudila svojho bývalého študenta, Katarína H. Po prečítaní výpovedí svedkov, ktorí na súd neprišli, samosudkyňa vyhlásila dokazovanie za skončené.
Obžalovaný toho na záver opäť veľa nepovedal. Zaujali ho len slová jeho obhajcu, ktorý navrhol súdu, aby jeho mandantovi uložil podmienečný trest a prepustil ho z vyšetrovacej väzby na slobodu. "Tých 20 dní, čo som vo väzbe, mi úplne stačilo. Chcel by som už ísť domov," povedal v záverečnej reči Vladimír D. Na slovko ľutujem, čo som urobil, zabudol. To však nič nezmenilo na verdikte súdu. Ten ho uznal vinným v zmysle obžaloby, a za to, "že použil falšovanú verejnú listinu ako pravú", mu naparil súhrnný trest 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov a ročný zákaz činnosti vykonávať hmotne zodpovednú činnosť. Stalo sa tak po tom, čo samosudkyňa zrušila rozsudok Okresného súdu v Rožňave, ktorý obžalovaného Košičana medzičasom odsúdil za spreneveru.
Verdikt je právoplatný a treba povedať, že sa naplnila aj Vladimírova túžba po návrate domov. S "podmienkou" na krku bol včera prepustený z vyšetrovacej väzby…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
