rybičky. Sníva však o dome aj kvôli tomu, že miluje zvieratá a raz by ich chcel mať čo najviac. Tú lásku k zvieratám vlastne predurčuje už jeho priezvisko. Pred piatimi rokmi urobil pokus, doniesol domov synovi psa, ale spolužitie so štvornohým tvorom v malom byte nerobilo dobrotu. A tak psíček putoval k priateľovi, ktorý si práve staval rodinný dom.
"Nevedel by som asi chovať hospodárske zvieratá, u mňa jednoducho platí, že zvieratá musia umrieť na starobu. Počas potuliek svetom veľmi rád navštevujem zoologické záhrady a najmä národné parky, kde majú zvieratá zachované v plnej miere prírodné podmienky," hovorí P. Murko.
Teraz už vie, ako to v národných parkoch chodí, ale keď navštívil jeden v Južnej Afrike ešte pred rokmi, bol v tomto smere zelenáčom. Podobne na tom boli aj jeho priatelia, a tak sa nepredvídavo vydali na návštevu za zvieratami vo vlastnom aute. Prvých zbadali nosorožcov. Vyskákali z auta aj s foťákmi, ale zrejme neboli nosorožcami správne pochopení. Namiesto poslušného pózovonia sa rozbehli priamo na nich. Do auta stihli vbehnúť v poslednej chvíli. Až po tejto skúsenosti pochopili, prečo ostatní turisti pri prechode národným parkom odovzdane sedia v obrnených vozidlách... Alebo prečo je záhradná reštaurácia, v ktorej sa boli navečerať, oplotená.
"Neholdujem poľovačkám, jedinou zbraňou, ktorú v love na zvery uznávam, je fotoaparát," vyznal sa P. Murko. "Hádam s výnimkou rybolovu, na rybačku som začal chodiť už ako dieťa spolu so svojím starým otcom."
Peter Murko doteraz s láskou spomína na časy vysokoškolského štúdia, keď býval na internáte. V tom čase sa aj so svojím kamarátom preslávili hereckým umením. "Dostávali sme významné roly - v komparze," zasmial sa. "Raz dokonca bolo podmienkou účasti v komparze obuť si topánky číslo šesť. Hoci mám desiatky, dokázal som to."
Spolu s týmto priateľom si na internátnej izbe spoločne chovali papagája. Vyriešili aj majetkovo-právne vysporiadanie - papagája dostane ten, kto sa prvý ožení. Už o týždeň bolo jasné - kto vyhral. Peter Murko.
S papagájom Ferom si toho hlavný architekt užil. Hoci vedel lietať, mohol nechať okná dokorán, Fero neuletel. Mal totiž u svojho pána všetko. Raz však prievan zabuchol okná a papagáj ostal vonku. Hľadala ho polovica internátu po celej Bratislave. Podarilo sa ho napokon nalákať na jeho frajerku. Fero bol totiž zamilovaný do puzdra od dáždnika.
Peter Murko sa od nezbedného papagája nevedel odlúčiť ani v práci, a tak si ho doniesol do kancelárie istej nemenovanej firmy, v ktorej v tom čase pôsobil. Niektorí ľudia mali námietky, a tak ostalo na riaditeľovi, aby vyriešil, či môže Fero ostať v kancelárii. Rozhodovanie to bolo určite ťažké, pretože Fero sa nezdržiaval často v klietke, ale oveľa častejšie na pleci Petra Murka, takže mal prístup ku všetkým interným informáciám. Napokon všetko dopadlo dobre a riaditeľ vydal písomné uznesenie - na urbanistickom stredisku je vták povolený. "A tak sme obaja ostali sedieť v našej kancelárii," zasmial sa P. Murko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
