podujatia zúčastnili aj dvaja košickí zápasníci. V kategórii E nad 55 rokov v hmotnosti do 97 kg Aurel Varga (67 r.) a v skupine D od 40-55 rokov do 85 kg Ján Hanko, obidvaja zápasníci z Lokomotívy Košice. V silnej konkurencii sa nestratili a úspešne reprezentovali našu vlasť.
A. Varga, známejší ako Taci, v úvodnom stretnutí narazil na Inda Jagdisha Kumara, ktorý bol mladší o 11 rokov. Náš borec sa ho nezľakol, v závere duelu zaútočil a súpera zdolal na lopatky. V druhom kole ho čakal Francúz maďarského pôvodu Etienne Lovas. Taci pri pokuse prehodiť ho nepočítal s tým, že protivník spadne na neho. S lakťom mu narazil na srdečný sval, čím mu vyrazil dych a náš borec utrpel pohmoždenie. Na odporúčanie lekára už nepokračoval v ďalších súbojoch. I napriek tomu mu 8. miesto neušlo, hoci na žinenke neprehral.
Druhý zástupca J. Hanko to mal tiež ťažké. Vo svojej skupine narazil na veľmi kvalitných zápasníkov a podľa odborníkov si nič horšie nemohol priať. Na žinenke však ukázal majstrom sveta a Európy, ako sa má bojovať. Prvý súťažný deň nastúpil proti viacnásobnému majstrovi sveta Adolfovi Segerovi z Nemecka, s ktorým prehral. Na druhý deň absolvoval až tri zápasy. Najprv zdolal Francúza Daniela Colina na lopatky, keď sa mu podaril útok saltom vzad (tento hmat málokedy vidíme aj v našej extralige - pozn. autora). V treťom kole si poradil s domácim Leom Ritterom, ale až po tuhom boji, keď o jeho víťazstve rozhodli až pomocné body. V poslednom vystúpení už nemal dostatok síl a podľahol neskoršiemu majstrovi sveta Ukrajincovi Valerijovi Potapenkovi. Jeho celkové šieste miesto je určite úspechom.
"Na svetový šampionát sme sa obaja tešili. Od januára tohto roku sme sa poctivo pripravovali trikrát týždenne. Do dejiska podujatia sme cestovali dva dni. Po príchode do Freiburgu nám nikto nevedel povedať, kde je Stadthale, až sme stretli pri tenisových kurtoch skupinu trénujúcich futbalistov a sympatický športovec so slnečnými okuliarmi nám ukázal cestu. Povedali sme mu, kto sme a kam ideme a jeho úprimný úsmev prezradil, že cestu nám ukázal slávny nemecký futbalista Beckenbauer. Pri prezentácii nás organizátori doslova šokovali, keď prstom ukazovali na tabuľku, podľa ktorej sme mali zaplatiť každý z nás po 640 nemeckých mariek za ubytovanie a stravu a 70 mariek štartovné. Spolu s Hankom sme mali cca 1100 mariek. Vôbec sme nevedeli, čo obnáša takéto podujatie v jednom z najbohatších štátov sveta, pretože na predchádzajúcich MS v chudobnom Bulharsku nás celý pobyt s vybavením a štartovným stál iba štvrtinu z tejto sumy. Nemci sú v tom smere neoblomní a nepomohla ani podpisová petícia a bojkot zápasníkov z Francúzska, Ruska, Česka a iných krajín. Veľmi ma potešil môj priateľ, ktorého už doslova považujem za vlastného brata, ktorý mi povedal, že sa štartu vzdá v môj prospech a finančnú čiastku mi dal, pretože vie, že chcem skončiť so zápasením a on má ešte zápasnícky život veteránov pred sebou. Bolo to z jeho strany veľké gesto. Vyhováral som mu to, ale nevzdal sa. Jeho ponuku som prijal. Žiaľ, taká je skutočnosť. Potom sme akosi nahrabali 300 mariek a zaplatili aj jemu štartovné. Dnes sa nad tým usmejeme, ale v Nemecku to bolo tak, že Janko štartoval a na čierno býval u mňa na izbe a spal v spacáku. Samozrejme, že polovičku z mojej stravy som mu nosil na izbu. Bola to pre nás krutá realita," rozhovoril sa po návrate trojnásobný účastník MS veteránov Aurel Varga.
Je to neuveriteľné. Sedem mesiacov tvrdo na sebe makať, potom dva dni dlhého a únavného cestovania a pritom prežívať stresy, či vôbec budú štartovať. To určite športovec musí stratiť chuť a náladu už pred prvým duelom.
"Majstrovstvá sveta nie je med lízať. Mám rád tú vynikajúcu atmosféru. Medzi zápasníkmi prevláda čistota, úprimnosť, priateľstvo a otvorenosť. To treba jednoducho zažiť. Po športovej stránke podujatie hodnotím veľmi vysoko. Kvalitná účasť, vynikajúca konkurencia. Po spoločenskej stránke som videl typickú nemeckú organizáciu. Žiaľ, po mojom zranení som si sadol na lavičku a plakal ako malé dieťa. Dobre mi padlo, keď prišiel ku mne voľnoštýliar z Afriky a ukazujúc na moje zranenia ma utešoval slovami 'bi-bi'. Kvôli tomu človek-športovec jednoducho nemôže len tak prestať. Teraz sa chcem dať do poriadku a svoj cieľ naplniť niekedy inokedy," pokračoval A. Varga.
Podľa našich prepočtov ich účasť na jedného vyšla na 15 až 20 tisíc slovenských korún.
"Majstrovstvá sveta veteránov sme si hradili z vlastného. Hoci napr. Iránci mali k dispozícii špeciálne lietadlo, celý realizačný tím včítane lekára a nadštandardné ubytovanie. Nám to finančná situácia nedovolila. A preto by som chcel touto cestou ešte raz poďakovať synovi Aurelovi, že iba vďaka nemu sa môžem zúčastňovať vrcholných svetových podujatí. Podporuje ma nielen morálne a duševne, ale aj finančne. Nebyť jeho a ďalších synov Róberta a Tomáša, tak určite na žinenku by som teraz iba spomínal," povedal na záver A. Varga.
Autor: Jirko VOLNER
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
