strávených na Univerzitnej klinike v rakúskom Innsbrucku konečne vrátil domov.

"Prvou domácou úlohou, ktorú sme dostali, bola príprava jeho obľúbeného kuracieho perkeltu s tarhoňou. Drienkovica je zatiaľ schovaná v špajze, ešte si bude musieť počkať," usmieval sa jeho syn Peter pred príletom vládneho špeciálu.

Na letisko prišli pána prezidenta privítať okrem primátora Košíc Zdenka Trebuľu, prednostu Krajského úradu Š. Vranovského aj dve vnučky Petra a Ingridka, ktoré sa dedka nevedeli dočkať.

"Tešia sa už aj jeho vlčiaci, pekne sme ich vyčesali. Otec ma pripravenú aj jednu rehabilitačnú izbu, kde už z vojenskej nemocnice priviezli masážný stôl i bežecký pás. Darmo, vojaci sú vojaci," dodal šťastný Schuster junior, ktorý nikdy neprestal veriť, že otec sa uzdraví.

Na prezidenta čakal aj Mikuláš Prokop, riaditeľ Vojenskej leteckej nemocnice, ktorú si prezident vybral na doliečenie a rehabilitáciu v Košiciach.

"Prezident je náš veliteľ, dostali sme rozkaz a my ho splníme," reagoval MUDr. Prokop na našu otázku, ako k výberu ich nemocnice došlo. "Urobíme všetko preto, aby bol pán prezident s našimi službami spokojný a jeho rekonvalescencia prebiehala bez problémov, aj keď trochu strachu máme," priznal MUDr. Prokop.

Zjavne dojatý prezident Rudolf Schuster, ktorému sa po vystúpení z vládneho špeciálu tisli slzy do očí, poďakoval všetkým košickým cirkvám, pánovi arcibiskupovi i všetkým Košičanom, ktorí sa za jeho uzdravenie modlili.

"Ja som to cítil aj v hlbokom spánku. Som povďačný Pánu Bohu, pretože bez toho by asi lekári neboli úspešní. Neverili by ste, ako to na človeka silno pôsobí a musím povedať, že ma to aj zmenilo. Na letisku v Bratislave hrala aj rakúska hymna, lebo rakúskym odborníkom, skromným ale veľkým, z Univerzitnej nemocnice v Innsbrucku mám byť za čo vďačný. Keď som odchádzal zo Slovenska, naši lekári mi dávali jedno percento nádeje na prežitie, rakúsky odborník Hasibeder dva a teraz tu vidíte sto percent," povedal Rudolf Schuster.

Dodal, že stále ešte nie je celkom fit, potrebuje si zregenerovať svalstvo, na čo si vyčlenil tri týždne v domácom liečení.

"Po všetkých tých skúsenostiach som si vybral Vojenskú nemocnicu v Košiciach. Som najvyšší veliteľ ozbrojených síl, takže vojaci by mali mať ku mne najbližšie. Z rozprávania viem, aké to bolo, keď nemal kto dať súhlas na prevoz lietadlom. Keď ma bol navštíviť minister Kanis, opýtal som sa ho, kde boli vojaci s lietadlami, keď civilné nemohlo letieť," vysvetlil dôvody svojej voľby prezident.

Rudolf Schuster včera premiéra Dzurindu poprosil, aby sa do zdravotníctva dalo viac peňazí.

"Nie kvôli mne, lebo ja som prežil, ale pre ostatných občanov, ktorí sa boja," dodal.

Prezidenta mrzí, že na svojej prvej tlačovej besede nepoďakoval všetkým slovenským lekárom a stredným zdravotníckym pracovníkom.

"Vždy som k nim mal dobrý vzťah, nikdy som ich prácu nepodceňoval. Ja som len schválne nehovoril o tej skupine lekárov, a to nech mi je prepáčené. Keď jeden kolega druhému nechce uznať jeho schopnosti, povie, že v Insbrucku, kde sa robia špičkové veci, je provinčná nemocnica, neviem, čo mám na to povedať. Ja budem vždy vďačný profesorovi Bodnerovi a Hasibederovi, ktorý sa podpísali na môj druhý rodný list v Innsbrucku," povedal prezident a dodal, že do Insbrucku prišiel s takým rozvŕtaným bruchom, že sa dodnes nemôže na zdravotnú dokumentáciu ani pozerať.

"Boli by ste zhrození, keby ste to videli. Neveril som, že to bolo moje brucho. Pritom niektorí chirurgovia vtedy tvrdili, že rany sú dobre prekrvené a dobre sa hoja. Takže som skutočne rád, že som doma, medzi svojimi. Sľubujem, že sa ešte polepším, lebo keď som bol vrátený na svet, mám aj nejaké povinnosti a predsavzatia, ktoré sa budem snažiť naplniť," dodal ešte prezident, ktorý sa napriek snahe jeho rodiny, aby si už oddýchol a nechal sa odviezť domov, vybral medzi vítajúcich Košičanov. S každým prehodil zopár slov, poďakoval za kytice a so slovami "Pánboh ma vrátil naspäť" opäť ďakoval aj za modlitby za jeho uzdravenie. Ako nám prezradil, prvý deň chce stráviť s rodinou vo svojom rodinnom dome v Čermeli.

"Musím začať s rehabilitáciou doma, kde už mám zariadenú izbu. Chcem byť čo najskôr úplne fit, budem absolvovať masáže a trénovať na bežiacom páse, ktorý sa mi veľmi zapáčil a už ma na ňom museli brzdiť. Našťastie mám dobrý motor-srdce, ktoré to všetko vydržalo a už teraz je v športovom tempe," usmieval sa Rudolf Schuster, ktorý sa po príchode do Čermeľa trošku obával ako zareagujú vlčiaci.

"Dlho som ich nevidel, dúfam, že na mňa nevyskočia ako na cudzieho," zažartoval prezident a po nekonečných týždňoch strávených v nemocniciach včera o pol tretej otvoril bránku svojho domu, pred ktorým ho vítali asi dve desiatky ľudí z blízkeho okolia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.