času. Z ponorky sa 116 námorníkov pokúsia evakuovať zvláštnym ponorným zvonom, povedal včera veliteľ ruského vojenského námorníctva admirál Vladimir Kurojedov. Admirál Kurojedov tiež upresnil včerajšie vyjadrenie ministra obrany Igora Sergejeva o začatí záchrannej akcie, ktorý mal na mysli iba prípravné práce. Podľa Sergejeva nemá vedenie ministerstva zatiaľ informácie o úmrtí členov posádky.
Dve americké ponorky, ktoré boli v blízkosti havarovanej ruskej ponorky, počuli explóziu pred tým, ako ruský stroj uviazol na dne mora. Informovala o tom včera ruská tlačová agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj americkej administratívy. Podľa nemenovaného zdroja z Washingtonu explózia zaznela v nedeľu, v skorých ranných hodinách miestneho času. Zatiaľ nie je jasné, prečo posádka musela odpojiť pohonný jadrový reaktor a klesnúť ku dnu. Podľa hovorcu námorníctva v Moskve príčina nehody zatiaľ nie je známa a žiadnu z teórií, vrátane možnej kolízie s inou ponorkou, sa dosiaľ nepodarilo potvrdiť.
Posádka odstavenej ruskej ponorky Kursk je podľa hovorcu ruskej Severnej flotily nažive. Záchranným tímom sa pomocou zakódovaných signálov podarilo komunikovať s osobami, nachádzajúcimi sa na palube ponorky. Všetci členovia posádky sú nažive, konštatoval hovorca. Búrka, vyčíňajúca v oblasti, sťažuje záchrannú operáciu. Záchranári chcú posádke ponorky doručiť kyslík a palivo. Záchranná loď sa už údajne spojila s ponorkou, ale podľa iných správ prvý pokus stroskotal.
Admirál Kurojedov upozornil, že všetko závisí od počasia. Ak sa morská búrka na Barentsovom mori neutíši, operácia evakuácie sa nebude môcť uskutočniť. Podľa vyjadrenia vojenského odborníka Igora Kudrina situáciu veľmi komplikuje skutočnosť, že ponorka leží na morskom dne na boku trupu. Ponorka je pootočená až o 60 stupňov, preto nebude možné záchranný zvon Kolokol pripojiť k jej núdzovému východu.
Ponorný zvon Kolokol je malé plavidlo schopné naraz vyniesť na hladinu 10 až 15 ľudí. Zvon má vzduchový uzáver, ktorý umožní zachránenej posádke aklimatizovať sa na zmeny tlaku cestou na hladinu a vyhnúť sa tak kesónovej nemoci alebo problémom s dekompresiou. Podľa expertov je toto plavidlo najväčšou šancou na záchranu posádky vtedy, ak sa ukáže, že ponorka nie je schopná vyplávať na hladinu. Armáda najnovšie oznámila, že ponorka nesie znaky "veľkej a vážnej kolízie", pravdepodobne s inou ponorkou.
Ďalším spôsobom záchrany členov posádky by mohli byť ruské miniponorky Mir, ktoré sa používali na skúmanie vraku zámorského parníka Titanic v roku 1998, citovala tlačová agentúra ITAR-TASS námorného dôstojníka z generálneho štábu. Oranžové plavidlá vajcového tvaru so silnými reflektormi a robotickými ramenami sa môžu ponoriť až do hĺbky šiestich kilometrov. Ale tieto plavidlá sú na materskej lodi zakotvenej v Kaliningrade a trvalo by niekoľko dní, kým by dorazili na pomoc do Barentsovho mora.
Ako oznámila ruská tlačová agentúra Interfax, plavidlo môže byť čiastočne zatopené vodou. Ponorka Kursk sa najskôr stratila z radarov. Neskôr sa kontakt opäť podarilo nadviazať. Podľa nezávislej ruskej televíznej stanice NTV na palube plavidla nesvietia žiadne svetlá a po odpojení dvojice pohonných reaktorov môžu nastať problémy aj s dodávkami vzduchu.
Rusko odmietlo ponuky USA aj Veľkej Británie na pomoc s tým, že vraj už na záchrannej operácii pracuje.
Ruskí a nórski velitelia použili po prvý raz "horúcu linku", no Rusko odmietlo ponuku na pomoc. Najvyšší veliteľ severonórskych ozbrojených síl kontraadmirál Einar Skorgen použil červený telefón vo svojej pracovni v meste Bodoe a zavolal admirálovi Viačeslavovi Popovovi, veliteľovi ruskej Severnej flotily. Popov zamietol ponúkanú "pomoc zvonku, pretože nie je potrebná a poďakoval sa". "Horúca linka" - priama linka bez potreby vykrúcania čísla - vznikla v apríli 1999 na nadviazanie bližších vzťahov medzi susedmi po skončení studenej vojny. Doteraz ju ešte nikdy nepoužili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
