pečiatky šikanovania a zanedbávania mnohí považujú za osvedčený životný štýl. Citlivosť sa nenosí. Nie je v dnešných časoch žiadúca. Nútime naše deti klamať, predstierať a maskovať svoje city v mene tzv. kultúrneho života. Masmédiá denne chŕlia katastrofické scenáre, správy o malých a veľkých vojnách, nešťastiach všetkého druhu. Týrané, zneužívané deti, závislé na drogách, zarábajúce v pornografickom priemysle. Zvyšuje sa páchanie trestnej činnosti, narastá negramotnosť, deštrukcia hodnotových rebríčkov. To všetko je vizitka dnešnej doby. To nás núti na chvíľku zastať a rozmýšľať, kto to dnes vládne svetu. Ak nám rastú životom týrané deti, aká nás čaká budúcnosť? Tento článok je zamyslením sa spoločne s psychiatričkou MUDr. Teréziou Rosenbergerovou.

Vo vašej ambulancii vyšerujete i týrané deti. Ako by sa týranie dalo špecifikovať?

"Rozoznávame telesné, psychické a sexuálne týranie a tiež citové zanedbávanie. Za telesné týranie označujeme zámerné zanedbávanie starostlivosti, ktorého následkom sú rôzne poranenia ľahšieho či ťažšieho charakteru. Citová deprivácia, vykorisťovanie, izolácia od rodiny či chudoba, ale i slabé prospievanie patrí do kategórie pasívneho týrania. Psychicky dieťa týrame, ak ho úmyselne odmietame, vystavujeme potupe alebo zneužívame. Ďalej je to izolácia a šikanovanie. Takýmto narúšaním emócií sa poškodzuje psychický vývin, čo ohrozuje identitu osobnosti, mení sa pozornosť, IQ, vnímanie."

S akým typom násilia na deťoch sa najčastejšie stretávate?

"Ťažko povedať, pretože to, čo sa ku mne dostane, to je len špička, len promile toho, čo sa v skutočnosti deje. Nemáme až tak veľa bitých detí, ale narastá počet sexuálneho zneužívania, najčastejše sú to prípady šikany či už v školách, alebo zo strany dospelých. Potom je to psychické týranie, deprivácia a z toho vyplývajúce emocionálne problémy."

Za týranie sa označuje i emočné vydieranie. O čo ide?

"Sú to klasické frázy typu: 'keď sa budeš učiť, dostaneš odmenu, keď nebudeš dobrý, nebudem ťa mať rada, keď nebudeš jesť, tak ja ti ochoriem a zomriem'. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, ide o neprijateľnú formu nátlaku na dieťa, ktorá sa dá prirovnať k týraniu. Poznám napríklad rodinu, kde sa roky traduje predstava, že narodením nového dieťaťa už toho predošlého nemôžu mať radi a všetka pozornosť sa orientuje na toho druhého. Týmto spôsobom vo svojom dieťati nevedomky budujeme veľmi veľký problém, ktorý sa skôr či neskôr prejaví."

Akí ľudia, respektíve bavme sa o rodičoch, majú tendenciu týrať svoje dieťa?

"Osobnosť tyrana je nezrelá, on sám mohol byť v detstve týraný, môže to byť alkoholik, duševne chorý, človek, ktorého prísne vychovávali, perfekcionista, sadista, pedofil či exhibicionista. V hre môžu byť drogy, alkohol, u matky môže chýbať empatia... Je to rôzne."

Majú rodičia sklon opakovať chyby vlastných rodičov?

"Určite áno, je to vzor správania, ktorý dôverne poznajú a keď sa vyskytne situácia, kedy sa rozčúlia, či dostanú do afektu, vždy siahnu do svojej zásoby a opakujú to, čo poznajú z domu. Samotné deti to robia veľmi často, opakujú správanie svojich rodičov, preto je jedným zo spôsobov terapie naučiť ich, že sa to dá aj inak."

Takže ak bol rodič sám v detstve týraný a vie, aké to je, robí to napriek tomu i svojmu dieťaťu?

"Týrané deti vždy týrajú svoje deti, napriek vlastným skúsenostiam. Je to spôsob, ako sa naučili riešiť situáciu. Nevedia si to ináč predstaviť."

Môžu byť i deti samotné príčinou tyranie, ktorá sa na nich pácha?

"Deti s problematickou osobnosťou môžu nevhodné správanie u svojich rodičov naozaj vyburcovať. Ide o deti, ktoré vyčerpávajú, nespia, kričia, sú vzdorovité a labilné. Tiež sú to deti s málo pochopiteľným správaním ako autisti, ľaváci, deti s poruchami komunikácie, adoptované deti či deti, ktoré majú nízke IQ, poruchy učenia, tie, ktoré nespĺňajú očakávania rodičov alebo sú rozmaznané. Vo vsťahu k rovesníkom však ide najčastejšie o rôzne handicapované deti."

Keď rodič spozoruje, že je jeho dieťa adeptom vyššie uvedenej skupiny typu detí, dá sa už v útlom veku zasiahnuť a predísť budúcim nepríjemnostiam vo forme týrania zo strany prostredia?

"Určite by sa dalo, ak rodičia prídu s takýmto dieťatkom zavčasu k psychológovi a začnú sa už v rannom štádiu učiť, ako sa k nemu správať. Takisto rodičia, ktorí si berú deti z detských domovov do adoptívnej starostlivosti, veľakrát svoju novú rodičovskú rolu napriek všemožnej snahe nezvládajú. Treba si to priznať a niečo s tým zavčasu urobiť. Veľa takýchto rodičov príde, až keď je dieťa v puberte a je často neskoro. Aj na školách by mala byť nejaká rodičovská výchova trebárs v rámci etickej výchovy. Máme všelijaké výchovy, žiadna však dostatočne neplní svoj účel, zvlášť keď väčšina našich rodín nie je v poriadku. Buď je v sociálnej tiesni, je nekompletná, alebo je tam iný tlak v podobe nezamestnanosti, manželských nevier a rodina sama si s tým nevie rady, následkom čoho sú neriešené konflikty."

Ako sa môže týrané dieťa brániť, alebo si jednoducho musí toto obdobie nejako prežiť?

"Sú deti, ktoré sa vedia brániť a sú deti, ktoré sa zas veľmi rýchlo naučia si toto jednanie nejakým spôsobom kompenzovať. Buď je to provokácia z ich strany, alebo prenášanie takéhoto spôsobu správania sa na iných. Stáva sa často, že napríklad chlapec, ktorého otec za všetko surovo bil, príde do kolektívu detí a bez príčiny každému ubližuje. Sú však deti, ktoré obrane musíme doslova učiť, hoci takým spôsobom, aby úder útočníkovi vrátil. Aj keď to možno nie je správne, ale ak všetky pekné metódy zlyhajú, pekné reči nestačia."

Takže prvým ohnivkom je rodina?

"Presne tak a hneď potom škola. Je veľa detí, ktoré majú traumy zo školy. Akonáhle začne dieťa chodiť do školy, prestáva byť človekom, už je len žiakom. Dôležitý je už len jeho výkon a orientácia naň. Ostatné hodnoty sú potlačené do úzadia. A tak sa stáva, že nám vyrastá kopa bezočivcov s čistými jednotkami a ťažkými poruchami osobnosti. Niektorí sú 'flákači', ktorí sú intelektovo zdatní a vôbec sa neučia a sú deti s nižším intelektom, ktoré sa učia hodiny a bez efektu. Sú preto bité, nedostanú sa vonku, majú všetko zakázané. A pritom rodič sám má často veľmi nízke vzdelanie, ale od dieťaťa vyžaduje všetko to, čo on v živote nedokázal. A dieťa? Má vypadané vlásky, trpí bolesťami hlavy či bruška, má alergie a veľmi sa trápi. Potrebuje chorobu, aby mohlo existovať. No a bohužiaľ učitelia na školách ešte vždy uprednostňujú trest. Učiteľky sú v mnohých prípadoch 'orgány činné v trestnom konaní'. Stačí si pozrieť žiacke knižky na dvadsať poznámok jedna formálna pochvala. Samý zákaz, príkaz, trest. To nie je riešenie."

Evidujete nárast sexuálneho násilia na deťoch?

"Možnože to bola náhoda, ale za posledný týždeň sme tu mali štyri dievčatká, ktoré zneužíval vlastný otec, jedno dokonca vlastný dedko. Všetky tieto veci rieši kriminálka, preto sa o tom nechcem rozvádzať, môžem však potvrdiť, že sexuálneho násilia je veľmi veľa. Či už vo forme priameho kontaktu ako obchytávanie, potľapkávanie alebo ide o emočné sexuálne týranie ako slovné narážky či poznámky. Vyskytli sa prípady, kedy matku po rozvode opustil otec a táto svojej dcére odmalička vtĺka do hlavy, že všetci chlapi sú 'svine'. V inom prípade je manželstvo nefunkčné, pričom prázdnu posteľ vedľa matky často obsadí syn, ktorý sa stáva otcom aj pre svojich súrodencov, čím vlastne stráca detstvo. Rodičia sami si často neuvedomujú, že ide o skrytú formu násilia na deťoch."

Aké sú najčastejšie dôvody hospitalizácie detí u vás na psychiatrickom oddelení?

"V dôsledku módneho trendu sú veľmi časté prípady mentálnej anorexie, kedy už ide váha nebezpečne dolu a zníženie hmotnosti ohrozuje život. Ďalej je to pri samovražedných úmysloch dieťaťa, ale bohužiaľ sú i prípady, kedy jednoducho potrebujeme dostať dieťa z nezdravého vplyvu rodiča, aby sme s rodičom mohli následne pracovať."

Prípady tyranie sú najviditeľnejšie na základných školách a čo dospievajúca mládež?

"Tam tyrania ustupuje do pozadia, pretože deti sa už vedia brániť. Samozrejme, svojím spôsobom, najčastejšie to býva alkohol a drogy. Bohužiaľ, súčasní adolescenti sú viac depresívnejší, povrchní a nemajú o nič záujem. Sú nesmierne kritickí, ale len k druhým, život im prechádza pomedzi prsty bez výraznejších hodnôt. Na linke dôvery sa nám kopia ich najčastejšie problémy v podobe otázok 'ako zbaliť chlapca či ako mu povedať, že s ním chcem spať'. Je to trošku pomýlené. A reakcie rodičov? Opäť neprimerané. Je problém - tak zmeníme školu, alebo sa rozvedieme alebo sa odsťahujeme. Všetko je to len útek, ale nie riešenie problému."

Dá sa povedať, že sa pod správanie detí podpísala i dnešná doba?

"Áno, postoj dnešných detí je naozaj špecifický, čo ma vyvádza z miery. Sú naučené len jesť, piť, televízor, cigarety, alkohol, sex. Žiadne povinnosti iba práva. Väčšina z nich je odmalička vedená k tomu, že nemusí robiť nič, len sa učiť. Chýba im ochota pomôcť, alebo urobiť čokoľvek navyše. Pocit zodpovednosti za niekoho obsolútne absentuje. Napríklad keď sme teraz robili letný tábor pre deti zo sociálne slabších rodín, jediný ich problém bol, kedy a čo budú jesť a piť. Veľmi rýchlo si osvojili konzumný spôsob života."

Je to opäť chyba výchovy?

"Nespomínala by som to, keby to ozaj nebolo také očividné. Ale nie je normálne, aby rodičia presúvali celú svoju starostlivosť do sféry stravovania. Je to ďalší extrém. Preto je napríklad toľko mentálnych anorexií, ktoré majú stále stúpajúcu tendenciu. Výchova v štýle, keď ja ti zabezpečím jedlo, tak som dobrý rodič a keď ty ješ, tak si dobré dieťa, nie je normálna. Nehovoriac o tom, že názory rodičov o tom, čo je zdravá strava, sú nanajvýš zarážajúce. Nečudujme sa potom, že 'zdravý' životný štýl podľa našich detí, to sú len čipsy, tyčinky, sladkosti, hranolky a hamburgery. Zarážajúci je aj postoj k hodnotám, ktorý bola nanajvýš očividný na spomínanom tábore pre deti sociálne odkázané. Pre ne nie je nič hodnota. Nevedia sa hrať. Nepoznajú spoločenské hry, je to podľa nich blbosť. Keď sme šli pozerať video, tak stáli len o akčný film, alebo horor. No a keď sa vo filme niekto vyzliekal, tak to bol pre nich vrchol. Mali sme desaťročné dievčatko, ktoré bolo bez problémov ochotné 'vyspať sa' s chlapcom. Pritom ani nevedelo, o čom to je. Normálne sú výroky šesťročného chlapca, ktorý tvrdí, že sa potrebuje milovať so ženou. Viním z toho aj médiá. Nedá sa povedať, že deti skôr dospievajú. Ony sa hrajú na dospelých, detské hry ich už nezaujímajú. Nemajú detstvo. Berieme im ho, pretože im ponúkame život nás dospelých, ktorý je bez zaužívaných hodnôt. Život, kde sa len berie, ale nič nedáva a najlepšie bez práce a námahy, povrchne, to si dnešné deti až príliš rýchlo berú za svoje."

Vráťme sa ešte k týraniu. Štatistiky uvádzajú, že najčastejšie sú zabíjané deti do jedného roka, čím to je podmienené?

"Sú bezbranné. Väčšie dieťa reaguje ináč a stačí sa tam vytvoriť určitá väzba medzi ním a rodičom."

Zákon vymedzuje povinnosť upovedomiť príslušné orgány, keď máme podozrenie na týranie dieťaťa vo svojom okolí, aké sú vaše skúsenosti s verejnosťou?

"Ľudia sa boja. Stránia sa miešať do cudzích problémov, aj napriek očividným príznakom týrania. Mala som prípad, kedy sa dieťa v škole priznalo, že bolo doma surovo zbité a učiteľka s ním chcela ísť okamžite na vyšetrenie. Riaditeľka školy však povedala nie, lebo čo ak jej otec žiaka ublíži. Keď som to s ňou neskôr konzultovala, tvrdila, že ona je povinná chrániť učiteľku. Nemala pravdu. Učiteľka nie je povinná riešiť týranie, je povinná ho len nahlásiť, a ďalej je to už vec príslušných orgánov. Všetci sme však naďalej slepí a hluchí. Mali sme dokonca zbitého chlapca, ktorého mama to šla ohlásiť na políciu. Policajti jej povedali, aby si s dotyčnými ľuďmi dala pokoj, pretože by jej mohli ublížiť a neprevzali vyšetrovanie. Keď prišla ku mne, zalarmovala som kriminálku a až tá sa prípadom začala zapodievať. Takéto prípady sa množia. Ak teda majú ľudia podozrenie z týrania dieťaťa vo svojom okolí, stačí anonymne uviesť meno rodiny na číslo linky dôvery 0820 78 78 78. Hlásenia prijíma i škola či detský lekár, prípadne nech zašlú písomný oznam na políciu či niektorý so sociálnych odborov. Netreba zabúdať, že i neohlásenie týrania sa považuje za trestný čin."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.