ako nemecký spojenec samostatnou krajinou), chorvátsky futbal píše kapitolu, ktorá má vyše sto rokov. Za oficiálny dátum "vzniku" futbalu v chorvátskom teritóriu považujú samotní Chorváti rok 1873. V tomto roku totiž do Rijeky prišla väčšia skupina anglických inžinierov - technikov, ktorí asistovali pri výstavbe miestnej továrne. Vo voľnom čase medzi sebou hrávali hru, ktorej podstatu síce Chorváti veľmi dobre nechápali, postupom času sa im však pozádavala viac a via. Nakoniec to skončilo tak, že Angličania hrávali spolu s Chorvátmi... Tieto zápasy však ostali pre dnešných fanúšikov futbalu anonymné, prvá konkrétna zmienka o konkrétnom zápase pochádza z roku 1887, keď v Zadare proti sebe zohrali propagačný zápas výbery anglickej flotily. Hralo sa pred očami syna britskej kráľovnej Viktórie a celou plejádou domácich "pozorovateľov".

MT: Prvá lopta

Vôbec, prvý chorvátsky tím, zložený z mladíkov, sa dal dohromady v roku 1880 v Zupanji. Aj jeho existencia súvisela s Angličanmi, proti ktorým a s ktorými odohrali Chorváti množstvo zápasov. Ináč, šitá kožená lopta, s ktorou sa v Zupanji v 80. rokoch minulého storočia hrávalo, sa dodnes zachovala a pre Chorvátov tvorí cenný artefakt.

Prvé futbalové pravidlá v chorvátskom jazyku vydal v roku 1896 v Záhrebe Dr. Milovan Zoricić, ktorý ich konzultoval priamo s Anglickou futbalovou federáciou. Pri oficiálnejších začiatkoch chorvátskeho futbalu sa futbal rozvíjal v spolupráci s gymnastickou organizáciou zvanou Chorvátske hlavy. Prvým vyložene futbalovým klubom bol Prvý futbalový a športový klub (PNISK) Záhreb, založený v roku 1903. Tento klub zohral s Gradanski Záhreb prvý chorvátsko - chorvátsky zápas, keď sa 28. októbra 1906 na Maruličovom námestí v Záhrebe mužstvá rozišli po remíze 1:1. Založenie svojho futbalového zväzu (Hrvatski nogometni savez) Chorváti viažu k roku 1912, do FIFA bol prihlásený v roku 1941, znovuprihlásený v roku 1992.

MT: Slávne "anglické" víťazstvá

Vráťme sa však na uzačiatok. Čoskoro už Chorváti ukázali zuby. Ešte pred 1. svetovou vojnou, v roku 1913 sa výber anglickej "Northern University" predstavil na turné po strednej a juhovýchodnej Európe. Svoje zápasy v Nemecku, Čechách a Maďarsku (Uhorsku) Angličania suverénne vyhrali, ale v Záhrebe v stretnutí proti tamojšiemu Chorvátskemu akademickému športovému klubu (HAŠK) prehrali 0:1! Tento klub mal ináč v roku 1914 prvých profesionálnych trénerov, bola to anglická dvojica James Donelly a Arthur Gaskhell. Ďalšie víťazstvá nad Angličanmi si už po skončení 1. svetovej vojny zapísal Hajduk zo Splitu (jeho začiatky sú zas späté s Čechmi, aj preto je emblém klubu prakticky totožný s emblémom pražskej Sparty - pozn. red.), ktorý porážal posádky britských vojnových lodí. Ka najslávnejším patrilo víťazstvo nad posádkou "Shelldracke", ktorá sa hrdila prívlastkom neporaziteľná. V roku 1936 ho však prekonal zápas medzi HAŠK Gradanski Záhreb (viedol ho maďarský tréner Martin Bukovi) a anglickým Liverpooolom, hrdý klub z britského prístavného mesta utrpel v Záhrebe debakel 1:5. V každom prípade, niekedy boli hviezdami Angličania na území Chorvátska. Dnes? Igor Štimac (West Ham United), Davor Šuker (West Ham United, predtým Arsenal), Alen Bokšič (FC Middlesborough) budú v ďalšom ročníku Premiership určite patriť k oudobám súťaže.

MT: Prvý "politický" zápas - víťazstvo s USA

Samostatná chorvátska reprezentácia zohrala od roku 1941 do roku 1944 niekoľko zápasov, napospol so spriatelenými (Rumunsko, Bulharsko, Nemecko) či neutrálnymi krajinami (Švajčiarsko). Záver 2. svetovej vojny, víťazstvo Titových partizánov, porážka ustašovského Chorvátska a nastolenie tvrdého centralistického režimu sa prenieslo i do chorvátskeho futbalu. Symbolom krajiny sa stalo Dinamo Záhreb, symbolom chorvátskej túžby po samostatnosti jeho zápasy so srbskými klubmi CZ Belehrad či Partizan Belehrad. Tradične sprevádzané obrovskými incidentami medzi fanúšikmi, emóciami na trávniku a dohrami na disciplinárkach. Začiatkom 90. rokov, v nádväznosti na politickú situáciu, došlo aj k nádväznosti na tradície národného výberu. Prvý medištátny zápas v novodobej histórii zohralo Chorvátsko 17. októbra 1990 v Záhrebe proti USA. Chorváti vyhrali 2:1, podstatnejšie však bolo s kým hrali - nastúpenie Američanov na zápas dalo jasne najavo, ktorým smerom sa uberá politika Washingtonu - bolo to vlastne "áno" chorvátskej samostatnosti. Až do kvalifikácie Euro 1996 hrali Chorváti len priateľské zápasy, dosiahli v nich pár pozoruhodných výsledkov (víťazstvo nad Rumunskom v Rijeke 2:0, víťazstvo vo Valencii nad Španielskom 2:0). Hneď prvou kvalifikáciou ambiciózny tím prešiel, prekážky s Estónskom, Litvou, Slovinskom, Ukrajinou a Talianskom (s pozoruhodným chorvátskym víťazstvom v Palerme 2:1) úspešne preskákal až za La Manche. Tam v skupine zdolali Chorváti Turkov (1:0), obhajcov titulu Dánov (3:0!), s Portugalskom, vraj kvôli kalkulovanému postupu proti Nemecku, prehrali (0:3), aby vo štvrťfinále Euro 1996 celkom pasívnou hrou podľahli Nemcom (1:2).

MT: Tretí na svete

Kvalifikáciu na MS 1998 vo Francúzsku ukončili po základnej skupine (Bosna a Hercegovina, Grécko, Dánsko, Slovinsko) Chorváti víťaznou barážou s Ukrajinou (2:0 a 1:1). Na samotných MS to spočiatku nebolo vizuálne pekné, s Jamajkou (3:1, góly Stanič, Prosinečki, Šuker)) a Japonskom (1:0, Šuker) zverenci trénera Blaževiča ostali za očakávaním, proti Argentíne (0:1) však ukázali ešte väčšiu pasivitu. Ptom sa však rozbiehali, zoči - voči rumunskému Steleovi Davor Šuker dvakrát (pri opakovanom pokutovom kope) preukázal pevné nervy, Nemcov vo štvrťfinále MS poslali Chorváti domov s debaklom 3:0 (Jarni, Vlaovič, Šuker), v semifinále priviedli do infarktového stavu domácich Francúzov (1:2, po góle Šukera dvakrát strieľal domáci obranca Thuram). V zápase o 3. miesto a bronz mali Chorváti väčšiu motiváciu ako sklamané Holandsko a zvíťazili 2:1 (Prosinečki, Šuker). Chorváti si získali sympatie hrou, vystupovaním a mali vo svojom kádri aj najlepšieho strelca turnaja - Davora Šukera (6 gólov).

MT: Po srbsko - chorvátskej vojne aj futbalová vojna

Veľmi krutý bol žreb 8. kvalifikačnej skupiny na EURO 2000. Macedónsko, Írsko, Malta. Ďalších dvoch si nechávame na koniec - Juhoslávia a Chorvátsko. Zhruba pred rokom, 18. augusta 1999, potom hrali na belehradskej "crvenke". S Juhosláviou uhrali remízu 0:0, čo bolo fakticky chorvátske víťazstvo. Osud chcel, že boje v tejto skupine uzatváral zápas Chorvátsko - Juhoslávia. Štyridsať tisíc divákov na Maksimire chcelo jedno, víťazstvo svojich, už remíza by posúvala na Belgicka a Holandska "plavich". Zápas, pri ktorom muselo asistovať 3 tisíc policajtov, skončil 2:2, Juhoslávia skončila prvá, druhé miesto a právo baráže získali Íri, Chorváti skončili opäť tretí. Tentokrát však v kvalifikačnej skupine... Od tohto súboja zohrali Blaževičovi zverenci päť zápasov - vyhrali len raz (v Rakúsku 2:1), dvakrát remizovali (doma 1:1 so španielskom a 0:0 s Nemeckom), dvakrát prehrali (s Francúzskom 0:3 v Paríži a 0:2 v Záhrebe). V kvalifikácii na MS 2002 budú hrať Chorváti v 6. skupine so Škótskom, Lotyšskom, Belgickom (2. septembra s ním Chorváti začínajú) a San Marinom.

MT: Dve prehry so Slovákmi

Od roku 1990 doteraz odohralo Chorvátsko 78 zápasov, z nich 41 vyhralo, 20 remizovalo a 17 prehralo (skóre 148:89). Dvakrát pritom prehralo so Slovenskom. Na Tehelnom poli 20. apríla 1994 sa 15 tisíc divákov prizeralo výraznému víťazstvu našich, keď do siete Ladiča dvakrát skóroval Dubovský (23. a 61. z pok. kopov), raz Kinder (68.) a Moravčík (83.), do siete Vencela zas Joško Popovič. Balkánci sa však predstavili s druhotriednym výberom. V Pule, 29. mája 1998, v generálke na MS 1998 však prvotriedna garnitúra legionárov (Šimič, Jarni, Štimac, Soldo, Bilič, Asanovič, Prosinečki, Šuker, Boban, Vlaovič) Slovákom opäť podľahla, tentokrát 1:2 (45. Vlaovič - 4. Jančula, 59. Majoroš). V prvom duele viedol našich Vengloš, v druhom Jakech, Adamec sa teda ako tréner s Chorvátmi stretne prvýkrát.

MT: Hráči

Z viedenského SChwechatu sa včera do Bratislavy presunul nasledujúci káder chorvátskeho áčka: Stipe Pletikosa (Hajduk Split), Željko Pavlovič (LASK Linz) - Igor Štimac (West Ham), Dario Šimič (Inter Miláno), Robert Jarni (Las Palmas), Stjepan Tomas (Vicenza), Mario Cvitanovič (Verona), Igor Tudor (Juventus), Zvonimir Soldo (Stuttgart), Igor Biscan (Dinamo Záhreb), Jurica Vranjes (Leverkusen), Robert Kovač (Leverkusen), Mario Stanič (Chelsea), Robert Prosinečki (Dragovoljac), Niko Kovač (Hamburg), Krunoslav Jurčič (Juventus), Boško Balaban (Dinamo Záhreb), Alen Bokšič (Middlesbrough), Davor Šuker (West Ham), Mate Bilič (Hajduk Split), Ivan Bosnjak (Hajduk Split), Boris Živkovič (Leverkusen), Milan Rapajič (Fenerbahce).

MT: Tréneri

OD roku 1990 sa na chorvátskej lavičke vystriedalo päť trénerov. Kým štvorica Dražan Jerkovič (3 zápasy), Stanko Poklepovič (4), Vlatko Markovič (1), Tomislav Ivič (1) patrí do "obdobia hľadania", už teraz legendárny Miroslav "Čiro" Blaževič šéfuje tímu od roku 1994 a aj po neúspechu v kvalifikácii na EURO 2000 sa zdá byť jeho pozícia neohrozená.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.