dnešných čias. Ani moderný človek neodvrhol prastarý zvyk a viac-menej z presvedčenia sa ešte aj dnes užívajú talizmanom podobné predmety. Tieto, prípadne náboženské sviatostky, aj v dnešnej dobe obľúbené, preberajú úlohu magických predmetov.
Amulety sú predmety, ktorým sa prisudzuje vlastnosť chrániť svojho majiteľa pred nešťastím a chorobami nosením na tele, kým pre šťastie sile talizmanu stačí mať ho v majetku.
Ako amulety slúžili najrozličnejšie predmety - od zobrazení pohanských božstiev, kresťanských svätcov až po povraz z obesenca. Medzi predmety, ktoré si človek zvolil za amulety, patria aj mince a medaily.
V stredoveku sa dostávali do úlohy amuletu predovšetkým tie mince, ktorých pôvod bol značne zahmlený a ich vyhotovenie sa prisudzovalo nadprirodzeným silám - napr. keltské dúhovky (podľa povery vznikli tam, kde sa dúha dotýkala zeme). Reálny podklad bol zrejme v skutočnosti, že tieto peniaze sa zjavovali na zoraných poliach práve po daždi, ktorý ich vyplavil zo zeme, kde boli ukryté.
Symbol kresťanstva - kríž, sa stal najistejším prostriedkom na zažehnanie zla a pokušenia. Preto je prirodzené, že mince, na ktorých bol zobrazený kríž, sa stávali ochrannými amuletmi, resp. šťastie prinášajúcimi talizmanmi. Pre šťastie sa nosili mince so zobrazenými kľučmi sv. Petra. Znásobená ochranná a liečebná sila sa prisudzovala minciam s obidvomi atribútmi. V Taliansku boli obľúbené drobné mince s holubicou - Duchom svätým. Koncom stredoveku a začiatkom novoveku sa na minciach objavovali kresťanskí svätci. Snáď najobľúbenejším v období 17. a 18. storočia bol sv. Juraj. Objavoval sa na toliaroch kniežatstva Mansfeld od začiatku 16. storočia v podobe "drakobijcu", ktoré boli predobrazmi slávnych kremnických jurajovských "toliarov", ktoré navzdory metrologickej zhode neboli právoplatným platidlom, ale vyhotovovali sa ako medaily či žetóny - amulety.
Jurajovský námet, boj rytiera s drakom, nadväzoval na kult sv. Juraja Kappadockého, v stredoveku veľmi rozšíreného, predstavoval symbol víťazstva dobra nad zlom, kresťanstva nad pohanstvom. Obohatený o výjav búrky na mori so zmietajúcou sa plachetnicou so spiacim Ježišom a apoštolmi - sa stáva amuletom so znásobenou silou. Známe sú medaily a žetóny, ktoré sa razili v období polovice 17. do konca 18. storočia v Uhorsku.
Najväčšiu zásluhu na zavedení a zdomácnení jurajovských medailí v Kremnici mal Kristián Herman Roth von Rothenfels, ktorý pôsobil v kremnickej mincovni od roku 1645, ako hlavný medailér v rokoch 1653 - 1690. V tradícii pokračovali jeho dvaja synovia Herman a Jeremiáš. Posledným z Rothovcov, ktorý bol medailérom v Kremnici a ktorého kvalita umeleckého stvárnenia jurajovského námetu dosiahla najvyšší stupeň, bol Jeremiáš mladší. Obdobie jurajovských medailí bolo pomerne krátke, ale svojím dosahom na zahraničné medailérstvo veľmi významné. Svojou originalitou tieto medaily slúžili ako vzor zahraničným rytcom. Často sa napodobňovali a razili v mnohých európskych mincovniach. Po zavedení továrenskej výroby, ktorá mala za následok hromadné vydávanie nespočetných množstiev týchto príležitostných razieb z obyčajného kovu, najčastejšie z mosadze, sa značne znížila ich umelecká hodnota. Dnes sú to iba prívesky ligotajúce sa na retiazkach hodiniek na bazároch v rôznych končinách sveta.
Autor: Mgr. Katarína ZOZULÁKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
