kráľ je nahý, nie je, samozrejme, objavom Ameriky. Túto už vcelku banálnu pravdu ale verejne prvýkrát vykričal vysoký činiteľ exekutívy. Sila odkazu je značná; ak by sme pitvali vetu ďalej, mohli by sme dôjsť i k takému prekladu, že úporne vyžmýkané kladné stanovisko USA k nášmu pozvaniu do OECD bol omyl. Z ich strany, z našej vydarený reklamný trik.
Csákyho stanovisko sa isteže dá relativizovať. Špičky Strany maďarskej koalície vyťahujú z času na čas silnejšie kalibre, ako unesie politická realita. Aktuálne napríklad nastolili otázku politickej zodpovednosti za kauzu Lexa, i keď sú si vedomí márnosti pokusu (opodstatnenosť nehrá rolu). Predtým to isté vyžadoval Csáky smerom k MZV po smrští vízových povinností. Alebo, keď sa schvaľoval rozpočet °99, v hádke o kapitolu na menšinové kultúry Kvarda uletel až k výkrikom o "rasovej diskriminácii". A dalo by sa pokračovať parlamentnými trucpodnikmi - SMK občas gestikuluje nad rámec reality a vlastnej politickej váhy.
Keďže ide o stranu, ktorá je v slovenskom prostredí nesporne najdisciplinovanejšia a koalične najloajálnejšia, má to celé svoju hlbšiu a neblahú príčinu. Je ňou akumulovaný pocit nespokojnosti s vlastnou pozíciou v koaličnom zväzku. Na rozsiahle dokazovanie niet miesta, tvrdíme proste ako fakt, že SMK je partnermi, ktorí z účasti menšiny vo vláde vytĺkajú imidžový bonus, vnímaná ako nechcený bastard, ako nutné zlo do ústavnej väčšiny. Csákyho posledný výlev je proste sotva čím iným, než odreagovaním frustrácie z koaličného súžitia.
Vicepremiér je pritom umiernenejšou tvárou SMK. Ako ostatne celý trojhlavý ministerský kontingent, ktorého ústretovosť občas zachádza až k hlasovaniu vo vláde proti straníckej línii. Béla Bugár, ktorý mediálne funguje ako prototyp konsenzuálneho Maďara, je smerom dovnútra omnoho razantnejší. Ako ústredný líder totiž musí odkomunikovať i radikálnejšie nálady a politické predstavy.
K polčasu volebnej periódy je totiž SMK s partnermi, čisto na etnickom podloží, hneď vo viacnásobnom "klinči". Principiálne spory prezrievajú v kauzách novely ústavy, pôdy neidentifikovaných vlastníkov, reformy verejnej správy a prijatia Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov. Obľúbený koaličný chvat - ODKLAD problému, ak niet dohody - pritom už nebude dlho použiteľný. Tri prv menované témy majú totiž uzávierku v septembri. A jazyková charta je dokonca podľa harmonogramu už v dvojmesačnom meškaní. A na túto kopu teraz ešte Kňažko naložil vzkriesenú ideu jazykového dozoru, čo vybudilo u "csákyovcov" hudecovské reminiscencie.
Nie je účelom teraz analyticky rozplietať jednotlivé body. Niektoré veci sú absolútne jasné a problém môžu robiť len politickým zurvalcom - to je prípad pôdy, ktorej prevod na obce jednoducho stojí v programovom vyhlásení a SDĽ proste MUSÍ ustúpiť. Iné témy vyžadujú naozaj trpezlivý dialóg - teda presne to, čo navzdory krátiacim sa termínom doteraz úplne absentovalo. "Slovenská" odnož koalície si musí konečne uvedomiť, že nie je pekné a ani možné hrať štyri roky etnickú presilovku.
Ulica ku zmieru a dohode ale musí byť dvojsmerná. SMK tiež nesmie tlačiť na politicky nestráviteľné chiméry. Najmä ak sú navyše - no, povedzme že sporné. Reč je o "komárňanskej župe" s väčšinou maďarskojazyčného obyvateľstva, ktorú ak zvyšok koalície neakceptuje, tak SMK nepodporí celú reformu verejnej správy (tvrdí Bugár v zásadnom rozhovore pre DF). To je absolútne nezodpovedné vyhlásenie, ktoré hrozne zužuje ďalší priestor na zmyslupný dialóg.
Azda najdistigvovanejší aristokrat v slovenskej politike, Pál Csáky, naznačil, že v SMK už poriadne vibrujú trpezlivosť i nervy. Napätie má, bohužiaľ, svoje dvojročné opodstatnenie. Ak ale pretečie v nekontrolované emócie, ako dennodenne vídame na väčšinovom ihrisku, za záchrannú brzdu už nebude mať kto potiahnuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
