Kursk. Informovala o tom ruská tlačová agentúra ITAR

Na tretí manéver bol nasadený nový zvon s ľudskou posádkou, nakoľko zdroje energie v prvom sa vyčerpali. Posádka tohto zariadenia má nájsť príklop na havarovanej ponorke, ktorá sa nachádza v hĺbke 150 metrov, a v jeho mieste prichytiť stroj na ponorku. Potom by sa mala do zvona premiestniť časť mužov posádky.

V noci na včera v dôsledku zlej viditeľnosti a silných morských prúdov neuspeli dva pokusy o prichytenie záchranného zvona k núdzovému východu ponorky. Viditeľnosť v Barentsovom mori bola len dva metre a dôstojníci ovládajúci záchranný stroj ho museli vytiahnuť späť na hladinu. Druhý pokus, ktorý sa začal v utorok večer, dopadol rovnako ako prvý niekoľko hodín predtým. Ten sa skončil neúspešne kvôli búrke na mori.

V havarovanej jadrovej ponorke dochádza kyslík. Napriek nepriaznivému vývoju situácie však záchranári zostávajú optimistickí a veria, že sa im podarí posádku ponorky zachrániť do piatku.

V prípade, že sa posádku nepodarí zachrániť doteraz skúšanými spôsobmi, chcú záchranári ponorku vytiahnuť za pomoci veľkej pontónovej konštrukcie s hmotnosťou 400 ton.

Nórske úrady sa však obávajú, že pri takejto operácii by mohlo dôjsť k prelomeniu trupu ponorky, pričom by sa do mora mohla uvoľniť rádioaktivita z palubného reaktora.

Nórsky rozhlas medzitým informoval, že štátny výbor na ochranu pred radiáciou nenameral na mieste nehody zvýšenú úroveň rádioaktivity.

Britské ministerstvo obrany je pripravené vyslať 20-členný tím na záchranu posádky.

Záchrannú ponorku LR5 naložili na lietadlo sovietskeho typu Antonov na letisku Prestwick neďaleko škótskeho Glasgowa, informoval včera hovorca britského ministerstva obrany Jim Jenkin.

"Nechceli sme tlačiť na Rusov, aby oficiálne reagovali, takže namiesto oficiálnej ponuky sme ich oboznámili s našimi prostriedkami, medzi ktorými sú záchranné ponorky a ďalšie zariadenia," povedal hovorca.

Záchrannú ponorku LR5 riadi trojčlenná posádka a na jej palube sa môže nachádzať 16 pasažierov.

Na záchrannej operácii by sa mohli zúčastniť aj americké plavidlá Mystic a Avalon. Uvažuje sa aj o pomoci z Nemecka a Nórska.

Záchranné lode v Barentsovom mori od včerajšieho rána nezaznamenali žiaden zvukový signál od posádky jadrovej ponorky. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým označil situáciu, v ktorej sa posádka nachádza, za kritickú.

Agentúra Interfax citovala ruského vicepremiéra Iľju Klebanova, podľa ktorého nepočuť vnútri potopeného plavidla žiadne známky života. To však podľa Klebanova neznamená, že námorníci sú mŕtvi.

Odmlčanie sa posádky môže mať dve príčiny - alebo zvukové signály prehlušuje hukot mora, alebo posádka už nie je schopná búchať na plášť plavidla s takou silou, aby signály boli počuteľné. Až do dnešného dňa sa komunkácia medzi záchranármi a ponorkou, ktorá leží 108 m pod hladinou Barentsovho mora, darila.

Hlavný veliteľ ruského námorníctva admirál Vladimir Kurojedov sa včera ráno nechal počuť, že posádka prestala vydávať signály SOS. "Treba brať do úvahy psychiku námorníkov, ktorí vedia, že záchranný modul sa k nim približuje. Tak stíchli," vyhlásil Kurojedov.

Britské dopravné lietadlo so záchrannou ponorkou na palube medzitým dostalo povolenie na odlet k Barentsovmu moru z letiska v Škótsku.

Severoatlantická aliancia je taktiež pripravená pomôcť pri záchrane posádky atómovej ponorky Kursk. Čaká však na žiadosť z ruskej strany, potvrdila to včera hovorkyňa NATO.

NATO môže vypracovať plán na záchranu, iba ak sa oboznámi s technickými detailami plavidla a nehody. Je taktiež potrebné, aby Rusko oficiálne požiadalo o takúto pomoc, zdôraznila hovorkyňa.

Cvičný plán na záchranu potopenej ponorky je vo svojom poslednom štádiu na základni NATO v meste Norfolk v americkom štáte Virgínia. Cvičenie bolo naplánované na začiatok septembra a malo sa uskutočniť v Stredozemnom mori.

Ruský admirál Vladimir Kurojedov včera oznámil, že Moskva využije ponúkanú pomoc Veľkej Británie pri záchrane posádky havarovanej atómovej ponorky.

Veľká Británia už dopravila záchranné zariadenia do nórskeho prístavu Trondheim.

Rusko včera kvôli zlému počasiu takmer prišlo o jednu zo svojich záchranných miniponoriek. Hovorca námorných síl Igor Dygalo pre televíziu ORT uviedol, že silné morské prúdy a búrka nad oblasťou, kde prebieha záchranná operácia, začali predstavovať riziko aj pre samotných záchranárov.

Tlačová agentúra ITAR-TASS informovala, že silné vlny včera pri vyťahovaní z mora poškodili jednu z troch miniponoriek, využívaných pri operácii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.