boli naše obľúbené zabijaky času ako televízia, či noviny takto pomenované, lebo upriamujú pozornosť na STRED spoločenského diania, a možno preto, že proSTREDníctvom nich ľudia komunikujú. Sú prístupné v každej civilizovanej oblasti sveta, no napriek tomu môžu mať v jednotlivých končinách sveta odlišný charakter. Je to dôsledok existencie krajín civilizovaných a civilizovanejších, bohatých a bohatších, chudobných a chudobnejších. Zo spomenutých masovokomunikačných médií pravdepodobne najviac času venujeme sledovaniu televízie. V Spojených štátoch môžete stráviť prvých päť minút prepínaním kanálov, aby ste si spravili prehľad. Predpokladom je, že na jednom "čísle" pobudnete asi štyri sekundy, pretože káblová televízia ponúka okolo 80 programov. Polyprogramový systém je založený na sponzorských príspevkoch firiem, ktoré využívajú televíznu reklamu. Jednotlivé kanály majú pomerne špecifické zameranie. Napríklad program vysielajúci celý deň spravodajstvo, ďalší ponúkajúci situačné komédie, pre hazardérov 24 hodín súťaží. V televíznom programe som dokonca natrafila na jeden, ktorý vysielal celý deň niekoľko častí toho istého seriálu, asi od 14 231. po 14240. Je prekvapujúce, že krajina sa dopracovala tam, kde je dnes. Veď napríklad u nás len predstava vynechania jednej časti Rosalindy, Emilie alebo Xeny alebo inej ženy, vzbudzuje v mnohých hrôzu.
Otázku "Vziať, či nevziať si so sebou dáždnik?", za obyvateľov metropolitného mesta rieši kanál vysielajúci celý deň informácie o aktuálnom stave počasia.
Hlavnú náplň programového menu väčšiny kanálov tvoria situačné komédie a súťaže. Opäť tu možno nájsť spojitosť s rýchlosťou života Newyorčanov. Spomenuté typy programov majú totiž dve základné výhody. Sú krátke - zvyčajne tridsať minút, a nenadväzujú na seba. V dynamickom živote je prakticky nemožné pravidelne zasadnúť k televízoru a navyše mnoho vyťažených ľudí nemá chuť strácať čas pozeraním dvojhodinového filmu. V dôsledku dobovej závislosti na obrazovkovom žiarení však aspoň polhodinku sedenia pred domácim kinom potrebujú. Za zmienku nepochybne stoja televízne kanály s názvom "Pay per view." Vysielajú filmy, ktoré opustili kiná a objavujú sa ako novinky vo videopožičovniach, divácky atraktívne športové prenosy neponúkané inými stanicami (napríklad toto leto Majstrovstvá Európy vo futbale) alebo prenosy z koncertov. Za výhody sa samozrejme platí. Prednosť "Pay per view" spočíva v tom, že platíte, ako je to aj v názve, za pohľad. Za jeden film, za finále turnaja alebo koncert. Nemusíte sa zaviazať na mesiac, či rok ako je to napríklad v prípade istého trojpísmenokového kanálu. Veľkým plusom je, že programy nie sú prerušované reklamnými spotmi. Objednávka konkrétneho vysielania prebieha pomocou diaľkového ovládača a postup je popísaný v týždenníku obsahujúcom programové menu káblovej televízie. Cena za film je porovnateľná s poplatkom za požičanie videokazety, respektíve o niečo nižšia - asi štyri doláre.
Významným zdrojom informácií sú noviny a časopisy, ktorých hlavnou výhodou je prenosnosť. Môžete ich čítať pri raňajkách, v autobuse, krátiť si chvíle na toalete alebo ich použiť namiesto tabletky na spanie. Američania sú, pokiaľ ide o využitie novín, rovnakí ako my. Rozdiel je ale v podobe toho, čo čítajú. Viditeľný je predovšetkým v dennej tlači, pretože časopisy ako Playboy, Elle alebo Cosmopolitan sú koncipované veľmi podobne. Vydavatelia denníkov využívajú niekoťko trikov v snahe zabezpečiť spokojnosť zákazníkov, čo sa nepochybne odráža na ich ziskoch. Najprestížnejšie sú denníky New York Times a Daily news. Obľúbený je aj o niečo bulvárnejší New York Post. Našinec, nie celkom znalý tajov západoeurópskej a americkej tlače, by si pri kúpe niektorého z denníkov pomyslel, že mu pribalili niekoľko kusov navyše. Obzvlášť pri kúpe nedeľňajšieho vydania. Vydavatelia stavajú na tom, že nedeľa je pre väčšinu ľudí dňom relaxu, a práve v nedeľu majú najviac času a chuti na čítanie. I keď, prejsť New York Times od A po Z, by im asi zabralo celý deň. Nedeľné vydanie obsahuje niekoľko tzv. sekcií. Každá z nich má hrúbku asi jedného zo slovenských denníkov. Sú medzi nimi spravodajská sekcia, sekcia na spôsob "čo týždeň dal?", metro sekcia - o udalostiach týkajúcich sa diania v meste - metropole, športová, ekonomická sekcia, časť o bývaní, miestne udalosti, dve alebo tri reklamné prílohy a ďalšie. Spolu približne 15 sekcií - 15 slovenských denníkov v jednom vydaní. Počas pracovných dní je to o niečo menej. Cena NY Times v pracovný deň je 75 centov (v nedeľu 2,5 dolára - tomu je však úmerne zvýšený aj rozsah), čo však rozpočet amerického občana ani zďaleka nezaťaží tak, ako by to v prepočte bolo asi 35 korún pre nás.
Do spoločnosti agresívne prenikajúcim komunikačným prostriedkom je Internet. Nie je možné pár slovami obsiahnuť možnosti jeho využitia, jeho plusy a mínusy. Výhod je nepochybne viac, no "vďaka" istým nevýhodám, možno ich nazvať aj špecifikami, sa ešte stále držia pri živote klasické noviny, obchody alebo pošta. Faktom však je, že od zavedenia Internetu ich zisky prudko klesli, hlavne na západnej pologuli Zeme. V Amerike je Internet využívaný v omnoho širších oblastiach v porovnaní so Slovenskom. Predovšetkým pri nakupovaní, prihlasovaní sa na športové a spoločenské podujatia, pri objednávaní služieb. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že za veľkou mlákou je počítač takmer štandartným vybavením domácnosti. Pre ľudí je ale najdôležitejšia úspora času, lebo v Amerike dvojnásobne platí: "Čas sú peniaze".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
