krvi, pretože jej babkou je známa Gizela Veclová - prvá muzikálová hviezda na Slovensku a mamou Daniela Gažová, ktorá začínala v balete v Bratislave, prešla cez muzikály a operetu do činohry a v súčasnosti je v opere Štátneho divadla v Košiciach. V rodine sú v podstate už tri generácie, nielen zo ženskej ale aj z mužskej strany, na javisku. Jej vlastný otec bol tanečník a spevák, mimochodom, prvá speváčka s ktorou hral vo svojej kapele bola Zora Kolínska.

Je teda úplne jasné, ako sa k herectvu dostala. Už od troch rokov vraj všade rozprávala, že bude "heječka" a tak už 9 rokov hrá v štátnom divadle v Košiciach. Túto divadelnú sezónu ste ju mali možnosť vidieť napríklad v incenácii Žena je žena, ale v Popoluške.

* Hrala si divadlo aj ako malé dieťa, ešte predtým ako si sa dostala na konzervatórium?

"Ako decko som chodila na základnú školu umenia, ale nebavilo ma len recitovať básničky. Účinkovala som však v detskej rozhlasovej družine v Košiciach. Na konzervatóriu som od štvrtého ročníka hosťovala v štátnom divadle v Košiciach a absolutórium, teda piaty a šiesty ročník, som si urobila diaľkovou formou, pretože už po maturite ma angažovali do divadla."

* Aj keď herci v Hollywoode sú platení neuveriteľnými sumami, viem, že u nás to tak nie je. Vystačíš s platom herečky?

"Nooo... Okrem práce v divadle ešte učím deti literárno - dramatický odbor, čiže herectvo. Osem rokov na škole v Moldave, kde som sa vlastne naučila pracovať s deťmi a teraz zároveň učím tretí rok na alternatívnej základnej umeleckej škole na Furči. Táto škola je populárna, pretože odtiaľ vyšli deti, ako Braňko Holíček, ktorý hral Olivera, alebo detský spevák Maťo Kraus, ktorý spieval so Stašákom. Píšem pre nich rozprávky, scenáre, pesničky... Urobíme predstavenie, ktoré sa potom predáva pre školy. Pripravovala som s nimi napríklad Popolušku a v Moldave som robila rozprávku Filip a Rozabela, predstavenie, v ktorom som aj ja pred piatimi rokmi účinkovala v Štátnom divadle. Hrala som tam princeznú Rozabelu, bola to jediná princezná v mojom živote, pretože ja nie som typ na princeznú. Bol to, taký úlet, ale bola som mladšia…"

* Jediná princezná? Ktorá bola tvoja prvá úloha v divadle, pamätáš sa ešte?

"Áno, viem to presne, bolo to v Inkognite od Palárika. Bola som vtedy vo štvrtom ročníku na konzervatóriu, bola som "hodená do vody", pretože potrebovali rýchly záskok na postavu slúžky Borky. Naši s tým nesúhlasili, báli sa o môj prvý štart, aby som sa neuviedla zle. Mala som za sebou len tri roky konzervatória. Našťastie som to zvládla, neuviedla som sa zle a potom už išli ďalšie role."

* V Inkognite si bola maminou slúžkou, hrala si s mamou aj v iných predstaveniach?

"Jóooj, s mamou som hrala veľmi veľa. Moja mama je vizážovo typ herečky, ktorý by nikdy nemohol hrať na javisku matku. Vyzerá veľmi mlado. Ale v Oliverovi (Oliver Twist) nás režisér Bednárik obsadil do role matka a dcéra. Keď som mame na javisku hovorila "mama", bolo to zvláštne. Raz sme dokonca hrali sokyne. Bolo to v inscenácii Ženy na krku, kde mama hrala milenku môjho nastávajúceho. V siedmich trpaslíkoch sme si napríklad obe zahrali trpaslíkov a dobre sme sa tam vyšantili.

* Hrala si aj niečo, čo si nie veľmi chcela?

"Radšej sa riadim tým, že sa snažím nevysnívať si žiadnu rolu, ale venovať sa naplno tej, ktorú dostanem. Všetky role, ktoré som hrala boli niečím výnimočné. Raz som však dostala rolu, ktorú som chcela. Bolo to v dráme Don Chuan, ktorú režíroval Maroš Kákoš. Mala som tam veľmi peknú a moju prvú dramatickú rolu. Bola som vtedy v piatom ročníku na konzervatóriu, a myslela som si, že ešte nie som dosť zrelá a nemám potrebné skúsenosti, ale Maroš Kákoš vo mne vyhecoval tú dramatickú zložku."

* Vráťme sa ešte k tomu, ako si dostala svoju prvú úlohu. Nežiarlili tvoji spolužiaci na to, že máš známych rodičov? Neupodozrievali ťa, že máš protekciu, že si uprednostňovaná?

"Nikdy neverili, že tú prvú rolu, ktorú som dostala, som nedostala vďaka rodičom. Vtedy som v podstate išla proti nim. Ale o to viac som sa musela snažiť, aby moji neprajníci nemohli povedať, že hrám v divadle len preto, že sa volám Gažová. Každou novou rolou som musela dokazovať, že nie som v divadle len kvôli menu. Zbavila som sa toho, až keď som sa rok po skončení šiesteho ročníka vydala, keď som sa začala po manželovi volať Markušová. Dokonca vtedy som začala robiť aj v dabingu. Neviem, či to bolo kvôli menu..."

* Boli ste v triede na konzervatóriu viacerí, čo ste mali známych rodičov?

"Bol tam Maťo Zatovič, ktorý bol mojou veľkou láskou, jeho strýko je Ľubo Gregor. Ako dieťa hral v Safari."

* V súčasnosti účinkuješ v činohernom predstavení Žena je žena.

"Toto predstavenie režíroval pán režisér Valentin Kozmenko - Delinde, ktorý robí činohru. V posledných rokoch som mala dosť hluché obdobie, čo sa týka činoherných postáv, pretože činohra u nás takmer zanikla. Hrala som síce v muzikáloch, ale to nie sú celkom role pre mňa. Takže po dlhšej dobe som začala konečne hrať a to vďaka Valentinovi. Herec môže mať talent, ale kým nedostane možnosť to ukázať, sedí doma na zadku."

* V spomínanom predstavení Žena je žena si hrala v jednej trochu erotickej scéne. Prečo práve erotika a čo na to Alex?

"Valentin vyberal do tejto hry poviedky od Čechova, ktoré by sadli jednotlivým hercom. Takže každý z nás dostal svoju poviedku a ostatné poviedky som videla až v generálkovom týždni. Nevedela som, čo robia iné herečky a do akej miery pôjdem ja. Aj keď je herec vo svojej podstate exhibicionista, spočiatku som sa trošku hanbila. Dnes sa už však na tú scénu svojím spôsobom aj teším. Alexa som sa na to snažila pripraviť, ale po premiére mi povedal, že sa mu hra páčila."

* Takže v Alexovi máš oporu...

"Samozrejme, ale nielen v ňom. Hlavne moja mama a moja babka - omama sú mi veľkou oporou. Vždy pred premiérou chcem, aby mama videla aspoň jednu - dve generálky. Obe sú mojími kritikmi a mojími radcami."

* Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

"Po súkromnej stránke som momentálne šťastná, pretože so mnou je veľmi ťažké žiť a klobúk dole pred človekom, ktorý to dokáže. Aj z tohoto dôvodu si Alexa veľmi vážim. Napriek tomu, si zatiaľ neplánujem založiť rodinu, chcem sa najprv realizovať, vybudovať si také postavenie, aby som si potom mohla dovoliť na rok odísť, a mať sa kam vrátiť. V týchto časoch totiž košické divadlo spisuje s hercami len jednoročné zmluvy."

* Hráš niekedy v živote?

"V normálnom živote sa správam tak, ako to cítim. Nikdy nič nepredstieram. Na javisku je herec vždy niekto iný, ale v súkromí je normálny človek. Veď vidíš..."

Vidím. Danka je veľmi milá, vždy usmiata mladá dáma. Našťastie nie je ani prehnane afektovaná, ani veľmi teatrálna, ako to niekedy u hercov býva.

Autor: Katarína Balažičová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.