denníka Prešovský Korzár nebudem reagovať. Napokon mi nedalo, neozvať sa," oslovil nás tréner druholigových futbalistov BŠK Bardejov a asistent D. Radolského v olympijskom tíme Slovenska Bohumil Andrejko ešte pred odchodom na stredajší prípravný zápas s Kuvajtom v Holandsku. Nechceme v tejto kauze, ak sa takto dá vôbec nazvať názor jednej, či druhej strany na aktuálny stav v bardejovskom futbale "držať stranu," preto dáme ešte možnosť zaujať stanovisko trénerovi. "Ozval som sa, lebo v spomínanom článku som bol priamo napadnutý. Myslím, že absolútne nezaslúžene. Vlastne som bol postavený do úlohy akéhosi medzičlánku, ktorý si dovolil kritizovať vysokých predstaviteľov mesta. Skutočnosť je však celkom iná. Moje vyjadrenia v médiách bolo treba pozorne vnímať a bolo by sa predišlo nedorozumeniam." Toľko povedal B. Andrejko vo všeobecnejšej rovine. Postupne prešiel ku konkrétnostiam.
"Moje vyjadrenia v médiách boli charakteru upozorňujúcich na problémy vo futbalovom klube, konkrétne v A mužstve seniorov. Tie sa stupňovali v určitých intervaloch a bolo potrebné na ne poukázať a hlavne ich riešiť. Ďalej z môjho pohľadu boli výzvou na väčšiu angažovanosť a pomoc skutkami, spojenia síl v meste v Bardejov na prospech futbalu. Osobne si myslím, že moje dobre mienené slová nikoho nedehonestovali, nenapádali osobne. Vážim si všetkých ľudí, ktorí pomáhali a sú ochotní pomáhať bardejovskému futbalu. Či to ale stačilo, alebo bolo by potrebné spojiť sily s ďalšími ľuďmi, majúcimi z riadenia futbalového klubu väčšie skúsenosti, to vlastne dokumentuje súčasné fungovanie. Prípadne, na to môžu dať odpoveď všetci, ktorí v bardejovskom futbale nateraz pracujú. K výzvam a upozorneniam ma viedli hlavne okolnosti, ktoré narúšali atmosféru v druholigovom mužstve, bránili koncentrovanej, systematickej práci a tým vytvárali neistotu. Okrem športovej i sociálnu. To viedlo hráčov, aby upozornili takým spôsobom ako to urobili v jeseni minulého roku a tiež dávno pred začiatkom tohto druholigového ročníka. O tom pán prezident Urban dobre vedel a vie ako sa k tomu postavil. Nechcem tieto podrobnosti rozpitvávať na verejnosti. To je záležitosť domácej kuchyne. Každému z mužstva i okolia najbližších spolupracovníkov je jasné, že neklamem. Je odlišné byť informovaný ohľadom zloženia kádra a skutočne mať veci zrealizované. Pán Urban sa mýli aj v podlžnostiach, v mesiacoch k dlhom klubu, ktorý uviedol voči hráčom a realizačnému tímu. Na rozdiel od neho, nemienim argumentovať verejne invektívami. Za omnoho vhodnejšie považujem na jeho adresu konkrétne nedostatky a skutočnosti povedať rovno do očí. Prípadne na správnej rade BŠK. Vidiac pretrvávajúce problémy, žiadal som sa viackrát na zasadanie spomínaného orgánu klubu. J. Urban dobre vie ako to napokon dopadlo... V predpríprave a začiatkom prípravy v zime toho roku situácia v kabíne zodpovedal náboru hráčov, avšak bez brankára. Atmosféra bola skleslá, neistota lomcovala všetkými. Takúto situáciu dokážu pochopiť azda len nezamestnaní, ľudia nepoberajúci mzdu. Aj tí, ktorí boli vtedy privítať mužstvo, dobre vedia čo sa tam odohrávalo. Pán prezident pri tom ale nebol. Uznávam, káder sa postupne rozšíril a s kolegom J. Belejčákom sme pripravovali na dôstojné zvládnutie druholigovej súťaže. Vždy sme mužstvo viedli k víťazstvám. Nakoniec, sa to stalo mottom celej futbalovej jari BŠK a vzišiel z toho celkom pekný úspech. Za ten všetkým, ktorí i "nárazovo" pomohli vytvoriť pôdu na účinkovanie A mužstva, ktorí nám držali palce, povzbudzovali ho, patrí i touto cestou ešte raz poďakovanie. Osobne som bardejovskému futbalu ako dorastenec i ako hráč áčka Bardejova vo vtedajšej federálnej druhej lige sa snažil odviesť poctivú hru. Podobne chcem pracovať i ako tréner. Na druhej strane uznávam, funkcionárska robota v súčasnom slovenskom futbale nie je ľahká. Lenže aj v minulosti, ľudia, ktorí mali futbal naozaj radi, nemysleli nato, aby získali len nejaké politické, či ekonomické výhody, ale obetovali dlhé hodiny každého dňa, aby mu vytvorili čo najideálnejšie podmienky. Podľa mňa funkcionárska robota nespočíva iba v tom, že niekto zabezpečí autobus, aby mužstvo mohlo vycestovať na zápas, aby sa ukázal v kravate sem tam na štadióne." Tu sme B. Andrejka na chvíľu prerušili a konštatovali, že najväčšou boľačkou sú hádam finančné podlžnosti klubu voči hráčom a realizačnému tímu. Ako sa teda veci v tomto smere majú? "Čo sa týka miezd, nikdy som hráčov nepodnecoval v prípade podlžností k nejakým štrajkovým aktivitám. Napriek tomu, že táto téma bola v druholigovej kabíne na dennom poriadku. Často sme museli tlmiť vášne a zároveň pripravovať ho na majstrovské zápasy. Nedá mi v tejto súvislosti nepovedať, ľudia poberajúci sociálne dávky boli voči futbalistom vo výhode. Na rozdiel od nich, oni i my tréneri, sme sa k zmluvne dohodnutým peniazom dostávali iba nárazovo." Po prečítaní tvrdení prezidenta BŠK Bardejov J. Urbana i niektorých vašich výrokoch, si mnohí položia otázku, do akej miery sa v tej súvisl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
