Žiarlivosť sa objaví vždy, ak vzťah ohrozuje niekto tretí. Odborníci rozlišujú dva varianty žiarlivosti - odôvodnenú a neodôvodnenú.

Väčšina ľudí trpí tou druhou - neodôvodnenou. Pri nej stačia aj tie najmenšie podnety k tomu, aby začala pracovať bujná fantázia napr. ak sa partner iba pozrie na inú ženu, nemusí byť vôbec atraktívna. Pre túto formu žiarlivosti sa našlo vysvetlenie. Odborníci sa domnievajú, že "postihnutí" v podstate sami skrývajú prianie byť neverným, ale nepodriadia sa mu z morálnych dôvodov. Odrazu uveria, že svojho partnera pristihli pri chybnom kroku a vymyslia si jeho pomer, ktorého sa sami zriekajú. Extrémnym variantom je tzv. chorobná žiarlivosť. "Postihnutí" sa so svojou nedôverou cítia byť vždy v práve. Ustavične ich trápi strach zo straty partnera a majú veľmi malé sebavedomie. Myslia si, že každý aj najmenší flirt partnera ich bezprostredne ohrozuje. Vymýšľajú si situácie, ktoré vôbec nezodpovedajú skutočnosti, gestá alebo správanie svojho partnera si vysvetľujú chybne a nie sú schopní dôverovať mu. Stáva sa, že do svojich vykonštruovaných príbehov zapletú nič netušiacich cudzích ľudí a spôsobia im nepríjemnosti.

Aký je prirodzený dôsledok takejto žiarlivosti? Nároky na partnera ako na predmet. Stále kontrolujú jeho život a obmedzujú ho natoľko prehnane, až to partner nevydrží a sám vzťah ukončí. Predpokladom pokojného a dôstojného súžitia dvoch ľudí je vzájomná dôvera a maximálna tolerancia. Bez nich sa ani jeden ani druhý kľudne nevyspí - taká je životná pravda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.