druhové meno (virgaurea) z latinského "virga aurea" - zlatý prút. V ľudovom liečiteľstve sa používa už od nepamäti.
Zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea L.) je trváca bylina, vysoká pol až jeden meter. Má priamu, v hornej časti bohato rozkonárenú stonku so striedavými kopijovitými listami. Dolná časť stonky je zdrevnatená, často fialkasto sfarbená. Žlté úbory vytvárajú na konci stonky strapcovité súkvetia. Plod je nažka s chocholčekom. Zlatobyľ obyčajná je rozšírená v miernom pásme celej severnej pologule. U nás ju nájdeme hlavne v podraste lesov, na suchých svahoch a rúbaniskách, od nížin až do horského pásma.
Na liečebné účely sa zrezáva horná, nezdrevnatená, kvitnúca časť stonky. Zber sa robí za pekného počasia v obedňajších hodinách. Rastliny sa sušia na lieskach alebo zavesené vo zväzočkoch. Teplota sušenia je 40 stupňov Celzia. Správne usušená droga má pôvodnú farbu, je bez vône a má zvieravú chuť.
Najdôležitejšími obsahovými látkami v droge sú flavonoidy (kvercetín, kvercitrín, rutín, izokvercecetín, astragalin, izoramnetin, kamferol), saponiny, triesloviny, horčiny, éterický olej a i. Droga má močopudné, žlčopudné, protizápalové a ukľudňujúce účinky a má priaznivý vplyv na látkovú výmenu. Preto sa aplikuje pri zápale obličiek, močového mechúra, pri ťažkostiach s močením pri zväčšenej predstojnej žľaze, pri reumatizme. Zvonku sa používa na oplachovanie alebo obklady na hnisavé, ťažko sa hojace rany (napr. vredy predkolenia, druhotne infikované ekzémy) a na kloktanie a vyplachovanie pri zápaloch v ústnej dutine.
Zápar sa pripravuje z jednej kávovej lyžičky drogy na šálku vody. Pije sa 2 až 3 krát denne. Na omývanie a obklady sa zápar robí z dvoj- až trojnásobného množstva drogy. Podobné účinky ako zlatobyľ obyčajná má aj zlatobyľ obrovská (S. gigantea Ait.) a zlatobyľ kanadská (S. canadensis L.). Vnútorne sa používajú pri zápaloch obličiek a močového mechúra a zvonku na ošetrenie hnisajúcich rán.
Toxickosť: Drogu sa neodporúča dlhodobo a neprerušovane používať.
Neskúsení zberači si môžu ľahko zameniť zlatobyľ obyčajnú za starčeka hájneho (Senecio nemorensis L.), ktorý obsahuje aj látky s karcinogénnym účinkom. Preto (platí to všeobecne), ak nevieme presne určiť o aký druh rastliny ide, vyvarujme sa jeho zberu a používaniu.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
