smrť pri pracovnom úraze v miestnej Cementárni. K nešťastiu došlo v utorok v noci pri čistení stabilizátora technologickej linky, ktorý predstavuje asi dvadsať metrov vysokú vežu s priemerom zhruba päť metrov. Čosi po 22. hodine sa v ňom náhle uvoľnil prach zo surovinovej múky s vysokou teplotou a zasypal dvoch robotníkov. Jednému z nich, 48-ročnému Tiborovi M. z Krásnohorského Podhradia, zachránil život 36-ročný Slavomír Hanispak, keď ho rýchlo vytiahol von. Pomôcť Ladislavovi I. sa mu však nepodarilo. Muž mal zakliesnené nohy, ktoré sa podarilo uvoľniť až po takmer hodine. To už bolo ale pre 31-ročného muža neskoro. Horúci prach mu spôsobil rozsiahle popáleniny, ktorým podľahol. Do nemocnice ho doviezli už bez známok života.
"Chvíľu predtým, ako sa to udialo, som pozrel dovnútra stabilizátora. Tibor sedel na rúre a odpočíval, Laci zoškrabol zo stien prach. Náhle sa uvoľnil malý kúsok prachu, za ktorým nasledoval veľký. Nič som nevidel, no aj mne spadlo trochu múčky na tvár a rameno a tak som rýchlo utekal preč. Otrepal som sa, vyzliekol a odstránil zo seba všetok prach a potom som začul volanie o pomoc. Vrátil som sa do stabilizátora, mohlo to byť tak po piatich - šiestich minútach od uvoľnenia múčky Aj keď tam bola tma, pretože prach stiahol dolu i lampu, zbadal som, ako z neho trčí Tiborova ruka. Vytiahol som ho von a postavil k zábradliu, potom som sa vrátil po Lacka. Chytil som ho popod plece a ťahal von, ale nešlo to, mal zašprajcované nohy. Utekal som teda po pomoc, ale ani s vedúcim, ani s elektrikármi, ktorí dobehli neskôr, sme mu nedokázali pomôcť. Až keď zámočníci odstránili otvory a prach sa vysypal, sme ho dostali von. Mohla prebehnúť asi tak hodina od chvíle, kedy sa prach uvoľnil," popísal nám udalosti utorňajšej noci Slavomír Hanispak.
Ako dodal, aj keď bol riadne vystrašený, nemohol myslieť len na seba.
"Bál som sa, to áno, ale musel som sa pokúsiť ich zachrániť, čo mi iné ostávalo," poznamenal.
Ako sme sa dozvedeli, do sanitky naložili popálených mužov okolo jedenástej v noci. Za ňou vyrazilo smerom na Šacu osobné auto, v ktorom sedel otec Ladislava I. Muž zamestnaný v tej istej cementárni ako operátor na dispečingu pracoval tej osudnej noci spolu so synom na jednej zmene. Keď sa dozvedel, čo sa stalo a bol dokonca svedkom záchrannej akcie svojho syna, musel prežívať najhoršie chvíle svojho života. Muža sa však lekárom nepodarilo zachrániť a oči pre plač ostali nielen jeho rodičom, ale aj jeho manželke a dvom malým dcérkam, ktoré priskoro stratili otca.
Ladislavov kolega Tibor M. utrpel takisto vážne popáleniny, našťastie má postihnutých iba 34 percent povrchu tela. Jeho zdravotný stav sa po prevoze do šackej nemocnice podarilo rýchlo stabilizovať a podľa prednostu Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie MUDr. Jána Babíka pacient nie je bezprostredne ohrozený na živote. Z prežitej traumy sa však ešte nespamätal a kontakt s médiami odmieta.
O stanovisko k nešťastiu sme včera požiadali i vedenie akciovej spoločnosti Cementáreň Turňa nad Bodvou. Ing. Štefan Jaklovský, riaditeľ pre kvalitu, ktorému podlieha i bezpečnosť práce, nás síce prijal, avšak jeho vyjadrenie bolo stručné:
"Príčiny nešťastia zatiaľ nie sú došetrené, takže sa k celej záležitosti zatiaľ nemôžme vyjadriť. Zvolali sme už komisiu, ktorá okolnosti tragédie prešetruje paralelne s políciou a Inšpektorátom bezpečnosti práce, no na jej záver si ešte musíme počkať," konštatoval a podotkol, že strata pracovníka, ktorý v podniku odpracoval asi desať rokov, celé vedenie veľmi mrzí, pričom vyjadrilo sústrasť aj príbuzným.
"Odkedy je cementáreň akciovkou, teda od roku 1994, sme tu ešte nemali vážnejší pracovný úraz. Neviem, ako to bolo predtým - cementáreň ako štátny podnik fungovala od roku 1974 - no verím, že sa nič podobné už nezopakuje. Keď budeme poznať presné príčiny nešťastia, vyvodíme z toho závery," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
