nemohol k plavidlu pripojiť.
Záchranný tím sa po niekoľkých neúspešných pokusoch opäť vrátil na hladinu, uviedol hovorca ruských námorných síl, kapitán Igor Babenko.
Ruský vicepremiér Iľja Klebanov informoval, že na pravom boku ponorky vznikol rozsiahly otvor. Zároveň uvádza, že v časti plavidla, ktorú postihla nehoda, sa v tom čase nachádzala veľká časť posádky.
Admirál Vladimir Kurojedov tvrdí, že ak tragédiu na ponorke niekto prežil, do včerajšieho dňa sa mu museli minúť zásoby kyslíka. Ďalší vysokopostavení námorní dôstojníci však dávajú posádke čas až do budúceho týždňa.
Podľa Klebanova z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že Kursk sa potopil v dôsledku nárazu do nešpecifikovaného "veľkého, ťažkého objektu" v hĺbke asi 20 metrov pod hladinou.
Oficiálni predstavitelia však nevedeli vysvetliť, ako mohla do takéhoto obrovského objektu naraziť moderná ponorka, vybavená kvalitnými elektronickými systémami. Na mieste nehody neboli zaznamenané žiadne ďalšie poškodené plavidlá a Spojené štáty tvrdia, že ich lode nemajú s incidentom nič spoločné.
Ruský denník Komsomoľskaja Pravda včera priniesol v špeciálnom vydaní zoznam námorníkov v ponorke Kursk s tým, že námorným silám za tento zoznam zaplatil 650 dolárov. Ruské vedenie zatiaľ nezverejnilo, kto sa na palube nachádza, čím sa stalo terčom kritiky zo strany príbuzných námorníkov.
Televízna stanica RTR, vysielajúca naživo z vojnovej lode Peter Veľký, uvádza, že na záchrane námorníkov v ponorke sa pracovalo aj vo štvrtok v noci, nepodarilo sa však pripevniť záchranné kapsule na havarované plavidlo.
Ruská tlač včera kritizovala ruské námorníctvo a vedenie krajiny za spôsob, aka sa doteraz správali v dráme ponorky Kursk.
"Za posledné dva dni sa pri pokusoch o záchranu nič nedosiahlo. Problémom nie je počasie v Barentsovom mori, ale slabo vycvičené záchranné oddiely," píšu noviny Kommersant.
Kritika padá aj na hlavu prezidenta Vladimira Putina za to, že príliš neskoro prijal ponúkanú pomoc západných krajín. Komsomoľskaja pravda vo včerajšom vydaní uvádza, že Rusi mali akceptovať návrh Západu už od samého začiatku. "Strach zo straty vojenskej cti by nemal byť väčší ako strach z obetovania ľudských životov," zdôrazňuje Komsomoľskaja pravda.
Nekontrolovaná reťazová reakcia v motorovej časti potopenej ruskej atómovej ponorky Kursk je najhorším možným scenárom, o ktorom uvažujú ruskí experti. Uvádza to včerajší britský denník Guardian.
Ak by sa odohral spomínaný scenár, palivo by sa nahrialo na 1800 až 2000 stupňov Celzia, čo by stačilo na roztopenie tejto časti plavidla, ako aj vonkajšieho obalu. Rozžeravené palivo by sa tak dostalo na morské dno.
"Povedali nám, že prvé štádium - uzavretie reaktorov bolo ukončené, nehovorí sa však, čo nasledovalo potom. Ak ich posádka dokázala úplne uzavrieť, nemali by byť nebezpečné. Ak nie, prvky nachádzajúce sa v palive by sa mohli začať nahrievať a spustiť nekontrolovanú reťazovú reakciu," konštatuje Bohmer.
Člen kampane Greenpeace za odzbrojenie William Peden v tejto súvislosti konštatuje, že funkčnosť automatického chladiaceho systému mohla byť značne porušená, keďže potopené plavidlo leží na boku. Podľa Pedena nebudú mať ruské záchranné tímy inú alternatívu, ako ponorku vyniesť.
Bohmer však konštatuje, že Rusi budú chcieť v každom prípade potopenú ponorku vyniesť na hladinu. Kursk totiž leží v relatívne plytkej vode (108 metrov) a ako relatívne nové plavidlo nesie vojenské tajomstvá, ktoré bude chcieť Rusko ochrániť pred inými štátmi. More však je najlepším miestom pre poškodené jadrové zariadenia kvôli chladiacemu efektu obrovskej masy morskej vody.
Nórski seizmológovia zaznamenali v sobotu na mieste, kde došlo k potopeniu atómovej ponorky Kursk, dve explózie. Silnejší z výbuchov zodpovedal svojou silou výbuchu jednej alebo dvoch ton TNT. Včera o tom informovala nórska tlačová agentúra NTB.
Výskumný ústav NORSAR, špecializujúci sa na geofyziku a seizmológiu, odhaduje, že silnejšia explózia dosahovala intenzitu 3,5 stupňa Richterovej stupnice. Zemetrasenie s touto relatívne nízkou magnitúdou by pravdepodobne nespôsobilo veľké škody.
Podľa NTB došlo k silnejšiemu z výbuchov v sobotu o 9.30 h SELČ. Menší z výbuchov, dosahujúci silu 1,5 stupňa, nastal 15 minút predtým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
