pátra Havla. Herec, textár a hudobník, bývalý priateľ Courtney Love a dnešný Selmy Hayekovej, 31-ročný absolvent histórie na Yalskej univerzite Edward Norton je známy ako advokát z Formanovho filmu Ľud versus Larry Flint a spoluhráč Brada Pitta z Klubu bitkárov. Hneď prvá rola v snímke Prvotný strach (1996) po boku Richarda Gereho mu vyniesla Zlatý glóbus a nomináciu na Oscara. Ďalšiu získal za Americkú históriu X (1998). Vystúpil tiež u Woodyho Allena vo Všetci vravia: Ľúbim ťa.
Vaša obľúbená rola, Edward?
- Nespomínam si. Každá ma zaujme, viem sa sústrediť na všetko, čo robím. Ba mnohé filmy som po dokončení ani nevidel.
Prečo?
- Lebo som skončil. Svoje som si odskúšal. A obľúbená rola? Nikdy som nehral vo filme, kde by som sa zle cítil. Nazdávam sa, že prinajmenšom vychádzajú celkom dobre. Aspoň niektoré z nich. Larry Flynt bol výnimočný film a Klub bitkárov bol vari mojím obľúbencom, ako kus poctivého kina, v ktorom som účinkoval. Režisér David Finch je v mojom pokolení jedným zo špičkových filmových umelcov. Podľa mňa je čosi ako sochár. Pokiaľ je to možné, pracuje s najsúčasnejšími prostriedkami a technikami.
Vystúpili ste z tieňa hneď prvými troma snímkami. Čo sláva? Zalomcovala s vami?
- Určite otvára fúru príležitostí, hlavne v zmysle prednostného výberu pri rozličných scenároch. Máte slobodu voľby, ktorá sa zakladá len a len na vašom záujme. Profesionálne tak ide o to, po čom herec odprvoti túži. Najhoršie na jeho povolaní je nedostatok samostatnosti. Musíte hrozne dlho čakať, kým vám iní povedia "Yes!" Čiže dostať sa profesionálne do pozície, kde môžete byť pri čomsi pripravovanom katalyzátorom, alebo mať voľnosť voľby medzi množstvom príležitostí, je v hereckom bytí svätým grálom. Nikdy som to nepovažoval za samozrejmé. Som vďačný za túto možnosť a pokúšam sa neplytvať ňou. Neustupovať nátlakom hollywoodskeho hodnotového systému, ktorý velí: "Mal by si sa poobhliadať po komerčnom filme!". Najhoršou vecou na svete je mať slobodu voľby a nesledovať svoju múzu. Jednoducho, mal som od začiatku šťastie.
Tak ako? Komerčný úspech vám nevadí alebo nie?
- Či som šťastný, že bol film veľký hit? Isteže. Ale nerobil som tým nanútené rozhodnutia. Nakrúcal som s Woodym Allenom miesto mnohých iných vecí, ktoré mi ponúkali a boli komerčné. Účinkoval som v Larrym Flyntovi, hoci mnohí mi vraveli: "Mal by si robiť ten a ten veľký film a nie Larryho". Bolo nemysliteľné, aby som nepracoval s Milošom Formanom. Bol by som prijal aj oveľa menšiu rolu v jeho diele, len aby som s ním mohol pracovať, lebo nielenže ide o jedného z najväčších filmových tvorcov všetkých čias, ale keď som pri vzájomných rozhovoroch zistil, čo chce snímkou povedať, vedel som, že chcem byť jej súčasťou. Preto som odmietol iné scenáre. Rovnako pri Americkej histórii X. Ponúkali mi dve alebo tri snímky veľkých štúdií, ktoré som položil. Ani jedna sa nestala ničím mimoriadnym, hoci komerčne boli úspešné.
Hm. Potom kto je, podľa vás, umelec?
- Čo ja viem? Myslím si, že musíte byť verný vlastným vnútorným tykadlám. Ísť za témami, ktoré zaujímajú vás a nie za tým, čo vravia druhí. Mal som šťastie, že som pracoval na veľmi rozdielnych námetoch. Napokon sa však vždy ukázalo, že išlo o diela skúmajúce na rozličných úrovniach veci, ktoré nefungujú v kultúre, v ktorej žijeme.
Nie som celkom v obraze.
- Rozprávanie príbehov je podľa mňa v jadre spôsob, akým sa navzájom kolektívne analyzujeme. Je to pátranie po zmysle. Myslím si, že od jaskynných čias si ľudia vzájomne rozprávali príbehy, aby sa pokúsili dostať na koreň istých právd o nás všetkých a istých vecí, ktoré nás spájajú. Viete, zavše pomenúvať veci, ktoré sú nezdravé, má veľmi katarzný účinok. Katarzia je dôležitá. To vedeli už starí Gréci. Prichodí mi smiešne, keď kruh kritikov vyhlasuje, že film ako taký je nezdravá vec, lebo skúma čosi nezdravé, hoci v skutočnosti si myslím, že to je práve to podstatné.
Odkedy ste chceli byť hercom?
- Ešte ako malý. V živote býva chvíľa, kedy musíte urobiť rozhodnutie, či ide o to, čo budete naozaj robiť a nemyslím, že som ako dospelý vedel, či to nevyhnutne budem robiť. Ale odkopol som všetky príležitosti robiť hocičo iné.
Čo ďalšie réžie?
- Neviem. Zatiaľ nemám nijaké konkrétne plány. Avšak bolo by príjemným oddychom robiť čosi, v čom by som sám nehral.
Nakrúcate teraz snímku Score s Robertom DeNirom a Marlonom Brandom. Aké je stáť po boku legendy?
- Sú úžasní. Marlon tam má štek, ale DeNiro je fenomenálny. Je taký dobrý, bože, taký dobrý, sťa dýchať cez kyslíkovú bombu. Je ozajstný minialista. Všetko vyjadrí posunkami. Keby sa mohol zaobísť bez slov, zaobišiel by sa bez nich.
Usilujete sa udržať svoj súkromný život mimo rámp reflektorov. Je to veľký zápas?
- Nenazval by som to zápasom. Azda najlepší výrok na túto tému mi povedal Dustin Hoffman. Vraj keby mohol čosi v živote urobiť znova, pokúsil by sa vyčiarknuť zmienky o svojom súkromnom živote. Ale bez zlosti. Ak sa vás totiž na čosi také spýtajú a vy odpoviete hnevlivo, vytvorí sa tak energia, ktorá vytvorí bumerangovitý účinok a ten na vás dopadne rovnakou silou. Toho sa držím. Veď ľudia sa o mňa zaujímajú ako o herca a zdieľanie intímnych detailov to umenšuje. Myslím si, že vychutnáte viac, čo vám mám povedať ako rozprávač a herec, keď o mne viete čo najmenej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
