vojskami Varšavskej zmluvy. Pri pamätnej tabuli na Námestí sv. Egídia v Poprade sa už počas víkendu pristavovali ľudia, ktorí si na augustovú tragédiu pamätať ani nemohli.
Písal sa 21. august 1968. V uličke smerujúcej k popradskému námestiu sa tiesnilo množstvo ľudí. Zhrozene stáli na chodníkoch okresného sídla, pokrikovali a hromžili... Boli odhodlaní vlastným telom zahatať cestu okupantom. A vtedy sa to stalo. Vojak na ruskom tanku nezvládol opovrhnutie bezbranných, ich výkriky a päste. Začal strieľať. Dôsledok bol tragický... Na chodníku zostalo zranených pätnásť ľudí . Jeden z nich, devätnásťročný Jozef Bonk z Hôrky, zraneniu podľahol. Piati ľudia utrpeli ťažké zranenia, deviati boli zranení ľahko. Z tohto počtu bolo päť detí. V prvý deň okupácie - pri prechode okupačných tankov okresom Poprad, sa žlč vzbúrila najmä robotníkom vtedajších Pozemných stavieb a Vagónky. Tí chceli "zarúbať" cestu votrelcom a námestie prehradili stavebným žeriavom i autom. Tanky však zátarasy prerazili a pokračovali ďalej. Vyhrážky, nadávky, opovrhnutie. Zaznela streľba s tragickým koncom. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy uplynulo tridsaťdva rokov, no tragédia v ľuďoch okresného mesta rozjatrila rany a na onen deň starší Popradčania nikdy nezabudli.
Autor: net
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
