košického pracoviska Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva so sídlom v Liptovskom Mikuláši.
"Ide o veľmi významnú speleologickú lokalitu - Brekovský vrch. Ten je pozoruhodný najmä tým, že na tomto území s veľkosťou len niekoľko štvorcových kilometrov evidujeme viaceré pozoruhodné krasové útvary. Z troch známych jaskýň najmä vertikálnu krasovú dutinu Veľká Artajama, ktorá je doteraz zmapovaná do hĺbky 48 metrov, predpokladá sa však, že je hlboká až 85 metrov. K ústiu tejto jaskyne sú teraz nahrnuté veľké bloky kameňov, kmene stromov a iný odpad, a v súčasnosti je prístup do vnútra úplne znemožnený. Pritom ďalší prieskum predpokladal i možné objavenie nových, doteraz neznámych priestorov. Aj keď ťažba v lome pokračuje na druhej strane Brekovského vrchu, obávame sa ďalšieho poškodenia. Inú významnú jaskynnú lokalitu, Malú Artajamu sa nám v kameňolome už vôbec nepodarilo nájsť. Od začiatku tohto roka uskutočňujeme v pohorí Vihorlat a na Brekovskom vrchu speleologický výskum a hoci sme počas neho zaznamenali aj iné prípady poškodenia krasových lokalít ťažbou, tento prípad je najzávažnejší," povedal G. Lešinský.
V Slovenskej agentúre životného prostredia v Rimavskej Sobote pracuje Ľudovít Gál, ktorý patrí k známym slovenským speleológom. Vo včerajšom rozhovore potvrdil, že napriek snahe speleológov a ochranárov zintenzívňovať ochranu jaskýň a iných krasových útvarov, aj v súčasnosti dochádza k ich poškodzovaniu ba i úplnej devastácii. Podľa zákona č. 287/1994 sú pritom považované za prírodné pamiatky a zintenzívňovanie ich ochrany sa uskutočňuje aj prostredníctvom vytyčovania ich ochranného pásma.
"Práve ťažba nerastov bola a ostáva najčastejšou príčinou zániku jaskýň na Slovensku. Evidujeme viac ako tri desiatky takýchto overených prípadov. Najpoľutovaniahodnejším prípadom bolo zničenie jaskyne Ľudmila v Slovenskom krase vo vápencovom lome pri obci Gombasek v Rožňavskom okrese, ku ktorému došlo pred niekoľkými rokmi.
Ďalšie dve desiatky jaskýň boli zničené stavebnou činnosťou pri výstavbe ciest, železníc, plynovodov či vodných nádrží a štyri jaskyne zanikli, pretože ich zničil odpad z poľnohospodárskej produkcie. Medzi najznámejšími jaskyňami, ktoré boli úplne zničené, resp. vážne poškodené, patria krasové lokality pri Kraľovanoch, Vrícku, na Muránskej planine, Nitre, Červenej skale, v Čachtickom krase i na Revúckej vrchovine," uviedol speleológ a ochranár z Rimavskej Soboty Ľ. Gál.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
