jeden z najusilovnejších zberateľov dát o ničom, Ústav pre výskum verejnej mienky (UVVM): HZDS 26,1; Smer 20,8; SDKU 13,3, atď. - to všetko sme tu do úmoru mali. Trúfame si tvrdiť, že ak by nás dobre zaplatili za cucanie z palca, plus-mínus štatistická chyba by sme výsledky utrafili sami. Fakticky od zimy je obraz ten istý - HZDS fluktuuje v intervale 26-30, Smer 17-22 a SDKU 11-14. Podobne, pochopiteľne v užšom rozmedzí, pendlujú i ďalšie strany.
Skutočným šampiónom stability a jedinou výnimkou je SDSS. Už asi v ôsmom prieskume za sebou má fixných 0,0. Žiadne výkyvy, žiadne pochybnosti (ako občas u iných), že ten-ktorý výskum socdemákom čosi pridal. Výkon naozaj nevšedný, Volf by si ho mal rýchlo prihlásiť do knihy rekordov. Takú stabilnú voličskú základňu ešte svet nevidel. Konkurencia veru má SDSS čo závidieť - je jedinou stranou, ktorá môže celkom pokojne hľadieť v ústrety ďalším prieskumom: Nemôže klesnúť.
S presne opačnými pocitmi vstáva a líha KDH, ktoré ako jediné sa ešte má prečo vzrušovať. Hoci funguje v krátkom, asi jedenapolpercentnom intervale (3,7-5,4), už tri dni pred novými číslami vždy v napätí tvŕdne, či sa vynorí nad, či nedajbože pod päťpercentnou čiarou života. Keďže väčšinou zostáva pod, preferencie stále nepatria k obľúbeným kresťanským sviatkom.
Inak hybernovaný humus. Ak by sa voľby konali kedykoľvek (agentúry sa vždy pýtajú "ak by sa voľby konali tento víkend...), do parlamentu by sa vždy dostalo tých istých 6 partají. Okrem uvedených lídrov SMK, SNS a tiež SDĽ. Aj keď väčšinou veľmi tesná, ale stabilná nadprahová pozícia SDĽ (jediný raz hraničných 5% - máj, Focus) totiž nenecháva najmenších pochýb, že Migašova strana "má na to".
Navonok jednoznačným, tiež už rok nehybným, posolstvom týchto číselných rád je, že dnes nevládne strany by vo voľbách získali jasnú (možno ústavnú) väčšinu. Práve tu, keď začíname brať vec z vážnejšieho konca, však už nužno byť opatrní; ľavý i pravý bok vládneho spektra je v dynamickom pohybe. Teda presný opak spatovaných preferencií, ktoré z tohto dôvodu prichádzajú o značnú časť svojej výpovednej hodnoty.
Očakávané fúzie vľavo i vynútené koalície vpravo tak zasiahnu do štruktúry politickej scény, že skutočné voľby pôjdu temer stopercentne s celkom iným ponukovým listom, než tieto výskumy. Mikroskopické percentá kandidátov fúzií a koalícií na pohľad nezakladajú radikálne zmeny, ide však o optický ilúziu. Jednoducho nie je jedno, či sa sedem-osem spoločných percent KDH a DS premení na márny prach, alebo príslušných 12-13 parlamentných mandátov. Rozdiel medzi vyhliadkami šiestich "straničiek" pod čiarou, ktoré môžu byť spoločnými silami zajtra nad ňou, robí takto z tejto záľahy prieskumov temer bezcenný tovar. Samozrejme, iba ak sa spojenectvá uskutočnia - tá dynamika tu však je.
Axiómou, na ktorú nad číslami výskumov nesmieme zabúdať, tiež je, že stav v polovici volebného obdobia, napriek ročnej i dlhšej nehybnosti, väčšinou nikdy neodráža skutočnosť v momente skutočných volieb. Príkladmi z ľubovoľného zahraničia o tom, ako strany končili vo voľbách s trojnásobkom či tretinou vlastných percent z dva roky starých výskumov, by sa dali popísať dva ďalšie komentáre. Spoľahlivý signalizačný význam nemajú súčasné preferencie dokonca ani pre prípadné voľby predčasné - i tu je časový odstup pridlhý. Tie percentá sú síce naozaj už dlhodobo hybernované, ale aj a najmä preto, že žiadne voľby na obzore nevidieť. Akonáhle by sa zjavili, až to bude ten impulz, ktorým sa dajú do pohybu. Tak učí skúsenosť.
S neveľkou nadsádzkou si trúfame prehlásiť, že azda nikde vo svete sa medzivolebné preferencie nevyrábajú s takou frekvenciou a nesledujú s takou náruživosťou ako na Slovensku. Je to hlúposť. I k tomu poslednému UVVM (ako ostatným Focusom, Markantom, MVK a spol.) vieme jeden-jediný nepriestreľný komentár: Najbližšie voľby naisto podľa týchto percent nedopadnú. Všetko ďalšie sa už stať môže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
