Benton totiž v rozhovoroch ani v textoch nebral ohľad na nič "sväté" a "slušné", a jeho životný štýl "kto do teba kameňom, ty doňho balvanom" tiež vytáčal cirkev či iné organizácie, hrajúce sa na "ochrancov morálky". Na jeho postojoch to nezmenilo absolútne nič, Deicide vydali štyri nemilosrdné rúhačské deathmetalové albumy, k tomu jeden živák, a ako jedni z mála už od čias debutu pôsobia v nezmenenej zostave - Glen Benton basa a vokál, Eric Hoffman gitara, Brian Hoffman gitara a Steve Asheim bicie. Po viac ako dvoch rokoch od poslednej radovky "Serpents Of the Light" sú tu znova s aktuálnym CD "Insineratehymn". Asi jedinou zvláštnosťou je fakt, že po dlhom čase sa kapela s dĺžkou štúdiového albumu dostala nad "magickú" polhodinku, a to až asi o minútu, ak nie viac... Ináč desať skladieb neprináša nič iné, len Deicide tak, ako sme naň zvyknutí a ako ho chceme počuť. Tí, čo pri predošlom albume nariekali nad zvukom (mne osobne sa páčil), si môžu zotrieť slzy. Snáď jedinou menej tradičnou vecou je zvýšená prítomnosť pomalších (strednotempových) skladieb s jednoduchšími riffmi. Ináč je to starý, dobrý, temný, rýchly a mizantropický death metal s divokými náklepmi, démonickými gitarami a nenapodobniteľným Glenovým ručaním s trochou vresku. Kapela sa ani nevykráda, ani sa nasilu nesnaží o nič nové. Myslím, že jej fans ju budú uctievať aj naďalej, a jej odporcov zas tak skoro hlava bolieť neprestane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
