najtvrdšej metalovej hudby. V poradí šiesty ročník kultového festivalu Nuclear Storm bol tohto roku zorganizovaný na novom mieste, v malej dedinke Březůvky pri Zlíne.
Aj keď počasie júlového piatku neveštilo nič dobré, ľudí sa tu zišlo viac ako dosť. Určite nie len preto, že deň predtým sa v Zlíne uskutočnil neuveriteľný koncert kráľov progresívnej hudby, amerických Dream Theater, na ktorý nikto z návštevníkov nezabudne do konca života.
Tak ako to už na festivaloch býva, najlepšie bolo postarané o to, aby náhodou nikto neumrel od smädu, prípadne od hladu. Výber jedál bol naozaj široký, no o to, aby si mal kde človek umyť ruky, prípadne sa umyť celý, sa organizátori akosi zabudli postarať. Poďme však k dianiu na pódiách. Tie boli tohto roku dokonca tri, hralo tu dokopy vyše sedemdesiat bánd. Od organizátorov to nebol najšťastnejší ťah, pretože ak naraz hrajú tri spolky, na ktoré sa človek teší, nevidí nakoniec dokopy nič. Našťastie bolo na všetkých troch pódiách - main stage, black stage a grind stage - postarané o celkom slušný zvuk. Českí zvukári si zrejme už uvedomili, že ak odfláknu zvukovú stránku kapiel, môže sa stať, že nabudúce ich nezavolá nik a zostanú bez práce. Tento mrav sa u nás zatiaľ akosi nevžil.
Ako prvých sme zhliadli šumperských Dying Passion, hrajúcich celkom slušný doom. Po troch kusoch naberáme kurz grind stage, kde sa začínajú činiť starí známi, Ingrowing z Českých Budějovíc. Tým na tomto pódiu pripadla nevďačná úloha otváračov. Kapela má však stálu základňu fans, ktorých cyber/death/grind Ingrowing priláka vždy.
Ako som spomenul, vidieť všetkých zúčastnených bolo nemožné, pokúsim sa teda o opis tých, ktorých som videl, resp. ktorých si pamätám. Košická Phantasma tu predstavila nový (mimochodom už aj nahratý, čaká sa na vydavateľa) materiál, a odznelo aj pár starších štychov. Embolism z Prievidze zas dokázali, že aj k takejto hudbe patrí zábava a svojím úprimným prejavom si určite získali nových fanúšikov. O pol jedenástej večer na black stage vystúpili Nomenmortis, myslím, že počas ich trištvrte hodiny sa nikto nenudil, skôr naopak. Po nich na dosky nastúpil český blackmetalový kult Avenger, ktorý ľuďom opäť predviedol, že v tomto smere na českej scéne patrí k tomu lepšiemu. Na hlavnom pódiu to už drvili Fleshless. Tiež nepatria medzi nováčikov. Ostrieľaní deathgrinderi na záver spustili aj coverovku "Když ti svítí zelená", ktorá v brutálnom šate dokázala, že Petr Janda "má naozaj metal rád". Cerebral Turbulency - to je bordel na pódiu i pod pódiom, naozajstná lahôdka pre vyznavačov čistokrvného grindu. Zo zahraničných hostí ma v piatok najviac upútali Vomit Remnants z krajiny vychádzajúceho slnka. Brutal death/grind amerického strihu svojou kvalitou zrušil sánku každému, kto si myslí, že tento štýl by mali hrať len ľudia nad meter sedemesiat...
V sobotu došlo aj na iné žánre, trebárs experimentálnych Draco Hypnalis. Tí mali smolu v tom, že automatický bubeník ešte stále nie je vec, na ktorú si zvukári stihli zvyknúť.
Hard core tu veľké zastúpenie nemal, ale vystúpenie Locomotive stálo zato. Rovnako Colp, balansujúci medzi HC a technothrashom, fans zabavili aj nie príliš ľahko stráviteľnou hudbou. Typhoid a Pathology Stench boli dôkazom, že brutálnemu death metalu sa v slovenskom undergrounde darí lepšie ako mandelinkám na zemiakovom poli. Galadriel z Bratislavy potvrdili, že pódiové prevedenie ich hudby je naozaj na úrovni. Heavy/doom je na takýto koncert ako stvorený. To isté platí pre topoľčiansky Thalarion. Originálna hudba, fúzia rocku, doomu a heavy metalu, potešila naozaj nemálo ľudí.
Kvôli tomu, že som z piatka na sobotu nezažmúril oko, som prišiel o vystúpenie "troch D" (Damnable, Dementor, Devilyn), na ktorých som sa naozaj tešil. Vystúpenie púchovských Dementor sa vraj nieslo v znamení rýchlosti ešte ukrutnejšej ako na zatiaľ poslednom albume "The Art Of Blasphemy", uvidíme, ako dopadne novinka, vychádzajúca u Osmose Productions. O nič pomalšie nie sú ani dve ďalšie "déčka" od severných susedov. Bol som na seba fakt nasrdený a to som ešte netušil, že ďalší Poliaci Hate, na ktorých som bol spolu s mnohými inými zvedavý najviac, ani nedorazia.
Vystúpenie Krabathor bolo veľmi slabou náplasťou na ich neúčasť. Rozdelenie kultovej dvojky Christopher & Bruno tejto tlupe neprospelo a príčinou určite nie je Američan Paul Speckmann (známy ináč z Master). Ten si svoj post zastal podľa mňa výborným spôsobom, skôr sa mi zdalo, akoby Chris hral len z prinútenia. O nič lepšie na mňa nepôsobila ani nová Brunova kapela Hypnos. K nej asi toľko - nech mi každý prepáči, ale keby nie Brunovho mena, tak táto skupina nemá šancu ani u zarytého deathmetalového fanúšika. O niečom inom bolo vystúpenie Inhume z Holandska. Tí svojím nefalšovaným gore/death metalom rozhýbali asi každého. Hoci ich hudba nebola ani premakaná, ani svetelne rýchla, hrali s obrovským nasadením a chuťou. To dokáže oceniť každý, a tak boli asi najväčším ťahákom festu a veru museli riadne pridávať. Dánski Jeel sa prezentovali smrťou s príznakmi švédskeho štýlu, ale našlo sa málo ľudí, ktorých v ten večer dostali do kolien (samozrejme ak nemali čo - to pod čapicou). Po nich nasledovalo vystúpenie českej legendy Root. Myslím, že nesklamali nikoho, hrali veci zo všetkých albumov a samozrejme najväčší ohlas zaznamenali hymny z prvého opusu "Zjevení" (666, píseň pro Satana atď.). Nebolo však skladby, ktorú by publikum nespievalo spolu s nimi. Medzitým sa na black stage svojou hudbou ľudí snažili zaujať Ethereal Pandemonium. Celé šialenstvo uzavreli Martyrium Christi, ktorí napriek pokročilému času hrali ako o život a aj z podpódiovej masy vyžmýkali posledné sily.
Zhrnutie - výborný festival, ktorý sa s prehľadom zaobišiel aj bez hviezdnych zoskupení. Dúfajme, že na budúcom ročníku sa zíde ešte viac ľudí, pretože naozaj stojí za to.
Autor: Alexander SUCHÁČEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
