Potom prišlo pozvanie na Novú scénu, napokon zakotvil v Národnom divadle.
"Pán Horváth, môžeme sa s vami odfotiť?", zaskočili ho na ulici tri mladé dámy, strkajúc mi do ruky svoj foťák-blbák. Toto je príjemnejšia stránka popularity.
S bratislavským hercom, sme sa rozprávali v záhradke cukrárne U starej mamy, pri káve a jablkovej štrudli.
*Aké boli prázdniny?
Znovu som sa utvrdil, že prázdniny sú dobré, keď si ich človek urobí. Bol som na gréckom Lesbose. Atraktívny ostrov. Ale, nebolo to presne to, čo cestovka nasľubovala. A bol som v Tatrách. Chodím tam často a, žiaľ, nebol som dlho. Takže jedinú túru som urobil na Térryho chatu. Lebo jedinký deň nepršalo. Tajže som mesiac oddychoval a teraz hup do práce.
* Ste aktívny turista
- Mám pocit, že stredne priemerný. Ale robím aj náročnejšie túry. Už päť rokov sa chystám na Slavkovský štít. Nikdy som nemal čas, alebo nebolo počasie.
* Čo iné športy?
- Nanovšie terénne bicyklujem. A keď som pri mori, musím nielen obzerať pamiatky, ale zladiť program so športom. Veľa plávať. Občas treba pre seba čosi urobiť. Aby mal človek z čoho v ďalšej sezóne čerpať. Takže športujem skôr priemerne. Nič moc.
* V Košiciach pripravujete hru 'Jožko Púčik a jeho kariéra'. Kedysi ste na doskách SND v tejto hre účinkovali...
* V '86 roku som hral titulnú postavu. Režíroval Ľubo Vajdička. Takže ide o návrat po 14 rokoch. Lež z opačného pohľadu.
* Prečo ste si vlastne sadli za režiný pult ?
- Viete, herectvo bolo až na druhom stupni môjho rebríčka. Po maturite som si totiž najprv podal prihlášku na pražskú FAMU. Chcel som robiť filmovú réžiu. Ale boli také socialistické zásady, že vás tam nezobrali hneď po škole, najprv ste museli rok pracovať pri filme. To znamenalo nosiť niekde kameramanovi pivo. Prihlásil som sa teda na herectvo a prijali ma. Neskôr som ako 26-ročný v Martine režíroval Gogoľovu 'Ženbu'. A k tomu som sa sporadicky vracal.
* Ako sa vám pracuje s tunajšími hercami?
- Robím s ľuďmi, ktorí boli mojimi žiakmi na VŠMU. Dana Košická, Adriana Krúpová, Attila Bočársky... Beatu Znakovú poznám ešte z Martina. Som rád, že som sa stretol s hercom, ako je Peter Gažo.
* Syn Tomáš má vraj literálne nadanie...
- Je divadelný vedec a napísal štyri knižky. Posledná sa volá ‚Zverstvo'. Píše aj rozhlasové hry. Dve už uviedli.
* Nenapíše niečo pre vás?
- Hovoríme o tom. Ale jeho divadlo zaujíma skôr ako téma. Tvrdí, že nie je človekom divadla. Čo nie je, môže byť. Azda je to ešte otázka času.
* Dlho ste hrávali kladných hrdinov. Potom ste hrali v 'Americkej tragédii' vraha s nevinným výzorom.
- Povolanie herec je osobité. Núkajú vám postavy jednako podľa fyzického veku, podľa typologického zaradenia a podľa psychofyzických schopností. Bol som vari najstarší milovník. Hral som ešte ako 35-ročný v Schillerových 'Úkladoch a láske' Ferdinanda. Zároveň som už stvárňoval Macbetha a potom v 'Amadeovi' Sallieriho. Neskôr sa to prelomilo. Teraz možno povedať, že hrám viac zloduchov.
* Ako pedagógovi na VŠMU vašimi rukami prechádzajú talenty. Mnohí tlak nevydržia a odchádzajú...
- Raz som bol ako mladý herec na konkurze na Kolibe. Už ani nepamätám, ako sa volal režisér. Viem iba, že som sa s tým pánom voľáko nepohodol. Skončil sa pohovor a vybehol za mnou asistent, zrejme dobre zamindrákovaný a vraví: "Viete, nemáme nič proti vášmu herectvu, ale keď vy ste taký škaredý a nefotogenický! Vlastne ste prvý herec nepoužiteľný vo filme. Vy asi budete len v divadle". Zobral som to, ako hovoria bratia Česi, "bezelstne". Povedal som mu, že to asi tak bude. O tri dni som dostal hlavnú postavu v televíznom filme 'Peter a Lucia'. Preto tvrdím, že adept herectva nemôže takto uvažovať. Na to je horoskop. Buď mu veríte, alebo nie. Herectvo je rizkové povolanie. Kariéru zaručiť nemôžete. Mnohí mladí nie sú psychicky odolní a potom neuspejú.
* Čiže nenechať sa rozložiť režisérom, divákmi, vzťahmi v divadle?
Veru, nestačí mať len o sebavedomie a nič iné. Potom je koniec. Je to dvojznačné. Ale máte pravdu. Herec musí byť veľmi odolný. Často dávam žiakom príklad športovcov: "Pozrite sa na skokana do výšky. Čo robí pred tým, ako skočí? Je to vlastne exaktná, absolútne matematická práca. Trojčlenka, ktorú musíte vyrátať. Pracovať na sebe, vyartikulovať, povedať si ako. A keď to máte sytematicky rozpitvané, potom sa tomu môžte oddať. Až potom ukážete, čo máte vrodené. Či to viete psychologicky prežiť. Ako chlapec som bol veľmi nesmelý. Nevedel som sa presadiť na verejnosti. Urobil som všetko preto aby som sa zmenil. Kvôli svojej profesii.
* Zrejme viete byť na seba tvrdý.
- Tá buldočia vytrvalosť je v našej profesii nesmierne dôležitá. Treba si určiť pravidlá, kánon. Neverím na tých, čo vyfajčia osemdesiat cigariet, do rána flámujú a potom chcú niečo ukázať. To sa dá len raz, v mladosti.
* Mnohí si myslia, že bohémstvo k hercovi patrí.
- To by sa dalo povedať na každú profesiu. O kominároch aj o politikoch...Každý je za niečo zodpovedný. Púčik hovorí, že dostane definitívum. To kedysi znamenalo večnú úradnícku funkciu. Potom ho už nemohli vyhodiť. Bol zabezpečený nadosmrti. Ale v hereckej profesii je to stále na ostrí noža. Závisíte od svojho zdravia, psychického rozpoloženia. Stačí úraz, alebo to, čo sa stalo Paľkovi Mikulíkovi a prestanete jestvovať. Je to prchavé. Treba to využiť vtedy, keď sa dá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
