Nikto zo 118
Skorgen sa ďalej v rozhovore pre americkú televíznu stanicu ABC sťažoval na rozbujnenú ruskú byrokraciu a tvrdil, že každé rozhodnutie v záchrannej akcii si vyžiadalo príliš veľa času.
Ako vo vyjadrení pre tú istú stanicu uviedol poslanec ruského parlamentu Andrej Kokošin, dlhotrvajúce rozhodovanie Moskvy o prijatí zahraničnej pomoci zapríčinilo nedostatočné informovanie o závažnosti problému zo strany Severnej flotily už od jeho prvopočiatkov. "Vyžiadalo si to čas pochopiť skutočnú hĺbku problému a reálnu hrozbu, ktorú to predstavovalo pre ľudské životy. To bol najväčší problém, najväčšia chyba od samého začiatku," zdôraznil. Velenie medzinárodnej operácie súčasne oznámilo, že sa spomalilo tempo záchrannej akcie s ohľadom na smrť posádky a nutnosť postupovať opatrne, aby sa predišlo ďalším stratám.
Tvrdenie o úmrtí celej posádky sa opiera o fakt, že oddelenie číslo deväť, ktoré je úplne zatopené, je poslednou časťou plavidla a voda, ktorá postúpila až sem, vyplnila všetky ostatné jeho priestory.
Nórmi vedený tím hĺbkových potápačov včera otvoril dvojicu poklopov v zadnej časti ponorky, čím dosiahli prístup k vnútorným priestorom ponorky. Potápači mali následne pomocou kamery na diaľkové ovládanie preskúmať zadnú časť ponorky, ktorá sa považovala za jedno z miest, kde mali členovia posádky pomerne najlepšiu šancu na prežitie.
Trosky podobajúce sa na zábradlie mostíka zahraničnej ponorky, pravdepodobne britskej, objavili včera vo vzdialenosti asi 330 m od Kurska. V oddelení číslo deväť sa našlo prvé telo námorníka 118-člennej posádky, oznámil včera popoludní spravodajca ruskej TV spoločnosti RTR.
Podľa oznámenia záchranárov nevykazovala úroveň radiácie v tejto sekcii zvýšenú hodnotu. Nórski potápači tak potvrdili informácie ruského vojenského velenia, ktoré od začiatku medializácie havárie ponorky vylučovalo možnosť úniku rádioaktívneho žiarenia. Hoci sa potvrdilo, že ani z jedného jadrového reaktora ponorky neuniká rádioaktivita, predsa len sa bude zvažovať možnosť zaliať Kursk betónom, aby sa tak zabránilo prípadnému neskoršiemu úniku žiarenia. Ďalšou možnosťou je vytiahnuť ponorku z morských hlbín.
Ruská agentúra AVN včera s odvolaním sa na nemenovaného vysokého predstaviteľa moskovského ministerstva obrany informovala, že ruského prezidenta Vladimira Putina informovali o smrti väčšiny posádky atómovej ponorky Kursk už krátko po jej havárii 12. augusta. Niekoľko hodín po zistení havárie ho o predpokladanej bilancii mŕtvych oboznámil osobne veliteľ ruskej flotily Vladimir Kurojedov. Verejnosť bola informovaná až o dva dni neskôr - 14. augusta.
Ruské námorníctvo tiež krátko po nešťastí urobilo pri dne Barentsovho mora filmový záznam potopenej ponorky, ktorý dokazuje, že už v tom čase bolo sedem z deviatich sektorov stroja zatopených vodou. Časti explóziou zdeformovaného plášťa a vnútorného vybavenia ponorky zaznamenali potápači rozmetané aj vo veľkej vzdialenosti od miesta potopenia.
Keďže ruské vedenie poznalo rozsah škôd a odhad ľudských strát, nemenovaný vysokopostavený zdroj vyslovil podozrenie, že živenie nádejí na záchranu 118 mužov z posádky Kursku bolo iba propagandistickou kampaňou, ktorou sa Kremeľ snažil dezinformovať verejnú mienku.
Hlavnou verziou stále záhadnej katastrofy jadrovej ponorky zostáva aj naďalej "dynamický úder zvonku". Vyhlásil to včera pre štátnu televíziu RTR predseda osobitnej vyšetrovacej komisie a vicepremiér Iľja Klebanov.
Podľa jeho slov zatiaľ ešte nie je úplne jasné, či úder spôsobil nejaký iný predmet pod vodou alebo či to bola mína. Ku katastrofe však v každom prípade došlo "za pár sekúnd", dodal ruský vicepremiér zodpovedný za vojenskopriemyselný komplex.
Bulvárne noviny Moskovskije vedomosti zverejnili včera vlastnú senzačnú verziu príčiny katastrofy jadrovej ponorky Kursk, podľa ktorej mala byť zasiahnutá vlastnou ruskou supermodernou raketou odpálenou z krížnika Piotr Velikij.
Noviny s odvolaním sa na údajný spoľahlivý zdroj z prostredia konštruktérov superutajeného raketového komplexu Granit tvrdia, že presne 12. augusta, kedy došlo k tragédii, bola v Barentsovom mori ukončená séria cvičných palieb tejto novej zbrane. Skúšky rakiet, určených na ničenie plávajúcich aj podvodných cieľov, prebiehali "v podmienkach maximálne blízkych bojovým", pričom všetky vraj boli úspešné. Posledná z hlavíc, odpálených z krížnika, sa však podľa všetkého mierne odklonila od zadanej trajektórie a dopadla do oblasti, kde sa v tej chvíli, údajne takisto "neplánovane", nachádzala ponorka so 118-člennou posádkou.
Moskovskije vedomosti uvádzajú, že raketových konštruktérov znepokojilo v súvislosti s poslednou skúškou už to, že namiesto jedného prístroje zaznamenali až dva výbuchy. Domnievali sa však, že v rámci prebiehajúcich námorných manévrov mohli práve v tom istom čase strieľať aj z niektorého iného plavidla. Zlé tušenie ich prepadlo až vo chvíli, keď im z velenia krížnika nečakane oznámili, že údajne kvôli búrke pre nich nemôže prísť čln, ktorý ich mal odviezť na breh. Krátko nato sa ukázalo, že pravý dôvod bol v niečom inom, lebo po kajutách raketového krížnika sa rýchlo rozšírila správa, že v mori sa potopila ponorka a musia ju preto hľadať a ísť jej na pomoc.
"Ponorku potom našli. Spadnutú na dne. A v tom istom kvadráte, kde sme strieľali," citujú Moskovskije vedomosti nemenovaného špecialistu z raketového konštruktérskeho tímu.
Autor: Oslo/Moskva/Washington (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
