atómovej ponorky Kursk. V. Putin včera pricestoval na základňu ruskej Severnej flotily v meste Severomorsk, kde sa zúčastní na smútočnom obrade na počesť 118 námorníkov, ktorí prišli o život pri potopení atómovej ponorky Kursk, informovali oficiálne ruské zdroje.
Hovorca Kremľa neposkytol podrobnosti v súvislosti s Putinovou návštevou. Ruské médiá uvádzajú, že najvyšší ruský predstaviteľ by sa mal stretnúť aj s príbuznými obetí nehody a odviezť sa na miesto tragického incidentu, kde by na vlny Barentsovho mora položil veniec venovaný posádke Kurska.
V deň smútku budú po celom Rusku na pol žrde spustené štátne vlajky a kultúrne inštitúcie a televízne spoločnosti stiahnu zo svojich programov všetky zábavné podujatia a relácie. Prezident V. Putin svojím výnosom takisto nariadil vláde prijať neodkladné opatrenia na pomoc rodinám obetí. Vláda si na svojom včerajšom zasadaní uctila pamiatku obetí minútou ticha.
Príbuzní 118 námorníkov, ktorí našli smrť v hĺbke 108 metrov pod morom v havarovanej ruskej jadrovej ponorke Kursk, požiadali ruské námorníctvo, aby im povolilo navštíviť miesto tragédie v Barentsovom mori.
Zahynulo až 130 osôb?
Denník Komsomoľskaja Pravda vo svojom vydaní napísal, že pri podmorskej tragédii zahynulo až 130 osôb, a nie 118, ako doteraz oficiálne uvádzalo ruské námorníctvo. Noviny odhaľujú, že okrem plnej vojenskej posádky bolo na palube ponorky Kursk ďalších 12 civilných osôb - námorných expertov.
Stalo sa tak po viac ako týždni zúfalých pokusov o záchranu mužstva plavidla, ktoré 12. augusta stroskotalo v arktických vodách Barentsovho mora.
Hnev verejnosti a médií narastá. Niektoré ruské denníky včera obvinili čelných predstaviteľov krajiny zo zatajovania pravdy, ďalšie varovali Putina pred ťažkou dobou, ktorá ho čaká.
Odrážajúc hnev a zúfalstvo verejnosti ruské noviny uvádzajú, že krajina bola pridlho presvedčená o svojej sile. Hrdosť niekdajšej veľmoci zabránila úradom požiadať ihneď o zahraničnú pomoc pri záchrane 118-člennej posádky Kurska.
"Bývalá veľmoc demonštrovala svoju bezradnosť," uvádza v titulku na prvej strane denník Vremja MN. Tragédia Kurska znova ukazuje, že náš štát nie je v stave zabezpečiť obyvateľom právo na život, pokračuje Vremja MN.
Ďalší denník Segodňa dodáva, že tragédia Kurska ukázala celému svetu katastrofickú slabosť ruskej armády. V čase Sovietskeho zväzu mal štát špeciálnu divíziu hĺbkových potápačov. Finančné problémy však prinútili rozpustiť tento oddiel už pred piatimi rokmi.
Podľa nórskej armády potopila ponorku explózia na palube
Ruskú jadrovú ponorku Kursk pred desiatimi dňami pravdepodobne potopila explózia torpéda alebo inej ruskej zbrane, vyhlásila včera nórska armáda. Oslo tým vyvracia domnienky Ruska, že plavidlo stroskotalo po kolízii.
"Nemáme náznaky, že došlo k zrážke s iným plavidlom. Mohlo dôjsť k výbuchu v jednom zo zbraňových systémov na palube, napríklad torpéda, ktorý inicioval silnejšiu detonáciu o dve minúty neskôr. Ako príčinu prvého výbuchu nemožno vylúčiť ani kontakt s mínou," povedal hovorca nórskych ozbrojených síl generál Kjell Grandhagen.
Rusi sa naproti tomu nevzdávajú myšlienky, že za stroskotaním ponorky treba hľadať kolíziu s iným plavidlom. "Toto je domáca ruská propaganda," charakterizoval postoj Moskvy veliteľ nórskeho záchranného tímu admirál Einar Skorgen.
Nórsko vychádza pri tvrdení o fatálnych explóziách z údajov, ktoré zaznamenalo jeho špionážne plavidlo Marjata, monitorujúce ruské námorné cvičenie v Barentsovom mori. Loď zaznamenala 12. augusta dve explózie v mieste havárie Kurska. Rovnako aj seizmologické stanice rôznych krajín zaznamenali dva výbuchy, z ktorých druhý mal silu dvoch ton TNT.
Nórskym potápačom podieľajúcim sa na záchrannej akcii 118-člennej posádky uviaznutej na palube Kurska sa v pondelok podarilo otvoriť oba zadné únikové poklopy vedúce dovnútra plavidla. Zistili však, že ponorka bola úplne zatopená a potvrdili smrť celého jej mužstva.
foto do čísla, ponorka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
