Mgr. Katarína ZOZULÁKOVÁ, Východoslovenské múzeum

V živote človeka je 65 rokov významné jubileum, v histórii iba nepatrný časový úsek. Pozastavíme sa práve pri ňom, lebo 24. augusta uplynie práve toľko rokov od chvíle, keď pod čakanmi robotníkov košickej stavebnej firmy Aloisa Nováka pri výkopových prácach pre novú budovu finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici (dnes č. 68), zacvendžal kov a na denné svetlo sa dostal nález, ktorý je v pravom zmysle slova pokladom. Vošiel do histórie ako Košický zlatý poklad.

Z čoho vlastne pozostáva a čím ohúril svojich nálezcov do tej miery, že podľahli jeho čaru a tým sa fakticky zbavili nároku na nálezné, ktoré v tom čase podľa vtedajších zákonných ustanovení zaručovalo nálezcovi jednu tretinu nálezu...

Košický zlatý poklad pozostáva z 2920 kusov zlatých mincí - dukátov a dvojdukátov, troch zlatých medailí a masívnej zlatej reťaze, uložených v okrúhlej dvojdielnej medenej schránke zdobenej rytým dekorom. Čo do hmotnosti - 10,913 g, množstva mincí - 2920 a 2,14 m dlhej zlatej reťaze o hmotnosti 590 g, je jedným z najväčších nálezov zlatých mincí v európskom, ale i svetovom meradle. Jeho význam z hľadiska dokumentácie približne 200 rokov európskeho mincovníctva (15. - 17. stor.) je mimoriadny a o to väčší, že ho nestihol osud mnohých iných nálezov zlatých mincí, ktoré boli pretavené na iné účely, prípadne opätovne zmincované. Z hľadiska výnimočnosti pokladu sa vytvára otázka jeho pôvodného majiteľa. Kto, kedy, prečo, z akých dôvodov ukryl toto množstvo zlata, prečo si ho nevyzdvihol?

Historické pozadie a skladba nálezu

Samotná skladba pokladu nasvedčuje tomu, že jeho pôvodným majiteľom mohol byť prívrženec cisára Leopolda I., človek nielen bohatý, ale aj dobrý finančník, ktorý nedôveroval vtedajšej mene, hrubej striebornej minci - toliaru, ale svoj majetok vložil do časom overenej zlatej mince. Ďalšie skutočnosti okolo bývalého majiteľa pokladu sa dajú vyvodiť z určenia termínu jeho ukrytia. Najmladšie mince, kremnické dukáty z roku 1679 predpokladajú dobu ukrytia v rokoch 1680-82. Toto obdobie je poznamenané stavovskými protihabsburskými povstaniami odbojných sedmohradských kniežat. Povstalecké vojská vedené Imrom Tökölym v roku 1682 dobyli Košice, ale už o tri roky neskôr sa ich zmocňujú cisárske vojská. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že poklad mohol byť ukrytý pred dobytím Košíc. Že majiteľ bol prívržencom cisára, potvrdzuje absencia sedmohradských dukátov Michala Apafiho, ktorý pomáhal Tökölymu pri dobýjaní Košíc v roku 1681, rovnako absencia tureckých zlatých mincí a minimálny počet (2 ks) francúzskych mincí, hoci Ľudovít XIV. - kráľ Slnko, protihabsburské akcie výdatne podporoval. Napokon popri uvedených dôvodoch treba uviesť, že to nebola ani vojenská pokladnica povstalcov, pretože schránka vôbec nezodpovedá typu súdobých vojenských pokladníc.

Okrem jedinej antickej tráckej mince - pozdného statéra Lysimacha (323-281 pr. n. l.) alebo jej veľmi dobrej keltskej napodobeniny, ktorá svojim časovým zaradením nezapadá do komplexu, poskytuje poklad prehľad európskej mincovej tvorby 15. - 17. storočia. Produkcia 80 mincovní ilustruje jednotlivé krajiny, participujúce na poklade, takto: Uhorsko (1181), Sedmohradsko (257), Nizozemsko - provincie a mestá (1016), Česko (26), Sliezsko (22), Rakúsko (24), salzburské arcibiskupstvo (31), Nemecko - cirkevné a svetské panstvá, mestá (195), Poľko + mestá (113), Švédsko (7), Dánsko (8), Anglicko (1), Belgicko (1), Francúzsko (2), Taliansko (22) a Španielsko (13). Tri medaily sú produktami kremnickej mincovne, dve sa prisudzujú významnému renesančnému medailérovi Krištofovi Füsslovi, jedna pochádza od neznámeho autora.

Osudy pokladu

Ako ľudia, aj poklady majú svoje osudy. Ten košický ho mal tiež prepestrý, či už v časoch jeho ukrytia, rovnako aj po jeho objavení. Z miesta svojho nálezu sa dostal do Generálnej finančnej pokladnice v Bratislave, kde jeho prvý súpis vyhotovila PhDr. Ľudmila Kraskovská. Z bezpečnostných dôvodov potom poklad previezli do Ústrednej štátnej pokladne v Prahe. Začiatkom roku 1940 ho prevzalo numizmatické oddelenie Národného múzea v Prahe, kde jeho podrobným rozborom a vedeckým spracovaním poverili univ. prof. Emanuelu Nohejlovú-Prátovú. Výsledkom jej vedeckého rozboru na najvyššej úrovni vtedajšej historickej a numizmatickej vedy, v čase neslobody (Protektorátu), je monografický katalóg, ktorý vyšiel v roku 1948 v Sborníku NM v Prahe. Kým sa poklad spracovával, náročky veľmi pomalo, bolo numizmatické oddelenie NM zasiahnuté bombou. Zabalený ho potom ukrývali spolu s inými vzácnymi zbierkami. Na oddelenie sa dostal znovu po rekonštrukcii numizmatického pracoviska. Je nespornou zásluhou pani profesorky a jej najbližších spolupracovníkov, že v čase okupácie, za sústredeného záujmu nemeckých ríšskych úradov i úradov horthyovského Maďarska o poklad, sa tento zachoval neporušený a neutrpel žiadnu škodu.

Po rôznych peripetiách, nebezpečenstve nenávratnej straty vo vojne i po nej, keď sa objavili nedomyslené návrhy na jeho pretavenie do "primeranejších" podôb, sa poklad dostal dva razy na špecializované výstavy do mesta svojho nálezu. Záujem, ktorý vyvolala inštalácia jeho časti v roku 1956 a celého pokladu v roku 1967, podnietil snahy o jeho trvalé umiestnenie v múzeu, čoho podmienkou bolo vytvoriť bezpečný, charakteru pokladu zodpovedajúci priestor. V roku 1969 bola ukončená adaptácia suterénneho priestoru účelovej budovy Východoslovenského múzea na trezor, v ktorom je expozícia Košického zlatého pokladu inštalovaná od roku 1970. Mince sú inštalované divácky príťažlivým spôsobom, ktorý je nielen estetický, ale dáva možnosť pohľadu na obidve strany mincí a tým vylučuje akúkoľvek pochybnosť o ich pravosti, navyše v tejto forme slúži aj študijným účelom. Pri stvárnení expozície išlo autorovi PhDr. Emilovi Petáchovi a výtvarníkovi Jánovi Prextovi o to, aby priestor, určený pre jednotlivé exponáty bol adekvátny ich charakteru. Vznikla tak expozícia, ktorá poskytuje jedinečný pohľad na výnimočný poklad, ktorý popri galérii portrétov (dvoj i trojportrétov) panovníkov, znakov krajín, rodových erbov, postáv svätcov - patrónov krajín či miest, atribútov cirkevných hodnostárov - vydavateľov mincí, je ukážkou nielen hmotného ale i duchovného bohatstva troch storočí, v ktorých jeho jednotlivé komponenty vznikali.

Plných 24 rokov plnila táto expozícia svoje kultúrno-výchovné poslanie, kým sa v roku 1994 pristúpilo k jej reinštalácii. Táto spočívala v niekoľkých technických vylepšeniach, zmene farebnosti podkladových meteriálov, spôsobu inštalácie a k veľkému pokladu pribudli tri menšie - bohdanovský, "malý" košický a veľkofolkmársky, ktoré podčiarkujú jeho dominantnosť.

Pri príležitosti 65. výročia objavenia košického zlatého pokladu Východoslovenské múzeum pripravilo dve minivýstavky (vo vestibule hotela Slovan a v predsieni trezora expozície KZP), vydalo pohľadnicu s tematikou KZP a v deň výročia objavenia pokladu, 24. augusta 2000 bude do expozície voľný vstup. Na ručnom raziacom lise, balancieri sa budú raziť suvenírové dukáty.

Autor: PhDr. Klaudia Buganová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.