podnes nazývajú "vládnou štvrťou", tam medzi honosnými "domčekmi" rástol ďalší. Svoj sen o bývaní vtedy ešte bez výhod stavebného sporenia si tam realizoval veterinár doktor D.

Bola sobota, teplý augustový večer a chlapi, ktorí na stavbe finišovali, mali v ten deň za sebou už viac ako dosť. Zmáhala ich únava i horúčava, navyše im pán doktor doniesol sedemdecovú fľašu koňaku, ktorú dostal od kohosi, aby si večer trochu vypili. "Len aby ste to neprehnali, chlapi!", vravel im pupkatý zverolekár v stredných rokoch. "Len aby ste to neprehnali!" zopakoval, ale pravdu povediac nešlo mu ani tak o samotných chlapov, ako skôr o to, aby v nedeľu hneď zrána mohli naplno pokračovať.

Zhromaždili zvyšky piva, ktoré po celý deň popíjali popri práci. Jedna nedopitá fľaša ležala na múriku, ďalšie dve ešte neotvorené našli pri miešačke, jedna poloprázdna trónila na mieste, kde pílili dosky na krov. Urobili "skladačku" a nazbierali sa na dve litrovky vodky a navyše jeden z nich mal práve narodeniny, takže vybral z tašky litrovku rumu.

Bol teplý večer, päť chlapov len tak napochytro pozháňaných, že sa navzájom medzi sebou ani dobre nepoznali, miešalo koňak s vodkou a rumom. Zapíjali to pivom a v tej chvíli už nikomu neprekážalo, že fľaška piva, z ktorej práve pije, nie je jeho, ale kamarátova... O dve hodiny boli už všetci piati opití ako hovädá.

Jeden sa zvalil na vrece s cementom a tvrdo zaspal. O chvíľu už aj ďalší, zmorený robotou a množstvom alkoholu, chrápal akoby drevo pílili...

"Bola už noc, svietila nám tam holá žiarovka s objímkou na dlhej šnúre, slovom, zlodejka, tak sa tomu hovorí v stavbárčine. Kým svietila, bolo dobre," spomínal si na udalosti augustového podvečera jeden z pätice mužov. Vtedy však už nestál pri miešačke, ale pred trestným senátom.

Prokurátor ho obžaloval z trestného činu vraždy, keďže "po predchádzajúcom nedorozumení v úmysle usmrtiť zaútočil na ležiaceho Štefana J. a ostrým kovovým predmetom (zahroteným štvorhranným pilníkom s dĺžkou 26 a pol centimetra) zaútočil na jeho hrudník, pričom mu veľkou silou a prudkosťou zasadil celkom sedem bodných rán."

Slovo má opäť hlavný aktér príbehu: "Kým svietila zlodejka, bolo dobre. Niekomu z nás, neviem už komu, veď všetci sme boli opití, však svetlo prekážalo a nemohol spať... Kričal, že mu svieti priamo do oka, zobral kladivo alebo niečo podobné a udrel do žiarovky. Sklo sa rozpŕsklo a bola tma. Zaspal som... Vtedy sa mi zadalo, že ma niekto oblápa. Bol som opitý, nevenoval som tomu pozornosť, nevedel som, či sa mi to len nesníva a tak som zaspal. Neskôr som sa opäť prebudil, ale nie celkom, len asdi tak na polovicu, a vtedy som už zreteľne cítil, ako mi niekto hladí miešok. Viem, že som sa strhol, zrazu som vyskočil a skríkol som: ´Pojebaní buzeranti!´ Bola tma, len cez škáry medzi drevami krovu strechy prenikalo mesačné svetlo. Schmatol som čosi železné, až po chvíli som si uvedomil, že je to štvorhranný pilník, rozohnal som sa a začal som bodať. Do koho? To som vtedy nevedel... Asi do toho, kto bol najbližšie pri mne... Najprv som zakričal: ´Zdochni, ty pojebaný buzerant! Zabijem ťa!´ A potom som už bodal. Začul som výkrik, strašný výkrik..."

Na otázku jedného z členov senátu, čo kričal zranený muž a ako dlho trval ten krik, obžalovaný odpovedal takto: "Neviem, nerozumel som, bolo to skôr niečo neurčité. Trvalo to však len veľmi krátko. Cítil som, že som celý od krvi..."

K slovu sa ako svedkovia dostali zvyšní traja z pätice brigádnikov:

"Spal som, bolo mi veľmi zle od pijatiky... Prehadzoval som sa z boka na bok, miestami som aj vracal, zrazu som začul ako niekto zakričal, akoby mu išlo o život. Bolo to strašné! Neviem na to zabudnúť. Všimol som si Milana, chvel sa, v ruke držal veľký pilník, kvapkala z neho krv..."

"Ja neviem, ja som spal... Zobudil som sa až vtedy, keď už bolo po všetkom. Milan kričal, že Števo je asi mŕtvy a treba volať sanitku... Keď prišla sanitka, bolo už neskoro. Števo už v tom čase, keď som sa ja prebral, bol podľa mňa mŕtvy. Bol celý zaliaty krvou... Nehýbal sa, nedýchal... Milan držal v ruke niečo dlhé a ostré. Až neskôr som si uvedomil, že to bol pilník, s ktorým sme predtým pracovali. Po rukách mu stekala krv. Kvapkala na zem..."

"Bol som taký opitý, že ani neviem, čo sa robilo. Mám taký pocit, že ja som to bol, čo som rozbil tú žiarovku, lebo mi svietila do očí. Policajti sa ma na to viackrát pýtali, ale nie som si stopercentne istý, lebo mi bolo od alkojholu veľmi zle, viackrát som grcal. Neviem o tom, že by Milana niekto obťažoval, aspoň ja som to nebol... Možno sa mu to len zazdalo. Vypili sme v ten večer viac ako dosť, miešali sme dokopy a všetkým nám bolo veľmi - veľmi zle..."

Podrobné vyšetrovanie prípadu nepreukázalo, že by u niektorého z chlapov "boli zistené homosexuálne sklony", hoci znalec z odboru psychológie pred súdom uviedol, že pod vplyvom alkoholu sa mohli u niektorého z nich prejaviť také "záujmy", ale ak aj sa prejavili, tak len chvíľkového rázu...

Podľa prepočtov znalcov z odboru súdneho lekárstva mal obžalovaný v čase činu 2,89 promile alkoholu a jeho obeť cca tri promile. Znalci sa tiež vyjadrili k

charakteru zranení: "Bezprostrednou príčinou smrti bol šok z vykrvácania. Smrti sa nebolo dalo zabrániť ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci."

Podľa znalcov z odboru psychológie a psychiatrie "v osobe obžalovaného ide o emočne labilného jedinca s asociálnymi črtami a prvkami agresivity, ktorá bola v čase činu vystupňovaná množstvom skonzumovaného alkoholu." Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti "boli znížené len vďaka požitému alkoholu. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania," uzavreli súdni znalci.

Prokurátor v záverečnej reči zvýraznil vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý "surovým spôsobom ohrozil jeden z najdôležitejších objektov chránených zákonom, a to život človeka, a spôsobil nenapraviteľný následok - smrť. O tom, že chcel usmrtiť, niet pochýb. Skôr než začal bodať, kričal: ´Zdochni! Zabijem ťa!´ Uviedol to sám vo svojej výpovedi." Obhajca obžalovaného naopak zvýraznil to, že jeho mandant nechcel úmyselne usmrtiť, "vzal do ruky prvé, čo mu prišlo pod ruku - pilník a začal sa ním oháňať, zdôrazňujem: oháňať. Bol pod vplyvom alkoholu, všetci tam boli pod vplyvom alkoholu..." Preto obhajca navrhol súdu, aby konanie jeho mandanta kvalifikoval nie ako trestný čin vraždy, ale ako ublíženie na zdraví s následkom smrti. "Počas vyšetrovania a ani tu na súde sa nepreukázalo, že by bol chcel usmrtiť, nemal na to žiaden dôvod," uzavrel advokát.

NAMIESTO POINTY

Súd napokon kauzu uzavrel tak, že 26-ročného Milana predsa len uznal vinným z trestného činu vraždy a sprihliadnutím na poľahčujúce okolnosti (nebol dovtedy súdne trestaný a viedol riadny život pracujúceho človeka) mu vymeral 11 a pol roka basy. Po odpykaní si ôsmich rokov ho súd pre dobré správanie prepustil na slobodu. Stalo sa tak ešte pred novembrom ´89. Dnes je Milan nezamestnaný, neoženil sa, žije sám, často vysedáva po krčmách najmä tých nižších cenových skupín...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.