obrovskú radosť, keď na konci označili miesto nálezu vyštekaním. Psa pri sledovaní pachovej stopy nesmie nič zmiasť, nesmie sa dať rozptýliť, musí držať stopu. V neprehľadnom lesnom teréne je to celkom iné ako napríklad vo veľkých aglomeráciách," vysvetlil nadpráporčík Jaroslav Dovina, ktorý spolu so svojimi kolegami z Národného záchranárskeho modulu Prezídia PZ absolvoval spoločné trojdňové cvičenie s pracovníkmi kynologického oddielu Štátnych lesov TANAP.
Tri dni sa lesy okolo chaty Juzeka Psotku na Tatranskej Štrbe ozývali virvarom, ktorý pripomínal hľadanie nezvestných osôb, také situácie sa v tatranskom teréne občas pritrafia. Štvornohí "pátrači" vždy dopoludnia a po obede vyrazili na akciu, psovodi im pripravili náročné úlohy. Stratilo sa dieťa, zablúdil chorý človek, alebo kdesi leží zranený hubár a už sa nevie vrátiť? Dobre vycvičený pes ho nájde spoľahlivo a dá vedieť svojmu pánovi, ako pri práci postupuje. Dialóg psa a človeka je celkom osobitným druhom rozhovoru. Stačí gesto, posunky, tón hlasu. Záchranársky pes musí mať čosi ako "sociálne cítenie", vôbec nesmie byť ostrý, práve naopak. Samozrejme, títo štvornohí kamaráti, ktorí sa používajú v policajnej praxi, musia prejsť náročným trojmesačným kurzom a - chce to prax. Sedemročný Brain bol spolu so svojím pánom mjr. Jaroslavom Sitarčíkom aj pri hľadaní osôb po zemetrasení v Turecku, na jeho "nos" sa dá spoľahnúť. Ako povedal Ladislav Gardošík z Tatranskej horskej služby, spolupráca tatranských záchranárov a policajných zložiek pri výcviku psov prebieha už vyše roka - pre obe strany je prínosom.
Autor: dgv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
