domácnosti, napriek tomu si pre nás ochotne našiel voľný čas. Za konverzačný jazyk sme si vybrali češtinu, ktorú Gy. Varga perfektne ovláda.

Je o vás známe, že ste v rokoch 1990-1995 boli veľvyslancom MR v Prahe. Odtiaľ tá čeština?

- Nie. Ešte za starého režimu som bol na voľnej nohe. Prekladal som, písal eseje o literatúre, neskôr aj politike pretože u nás už v tom čase bol liberálnejší politický kurz. S manželkou, ktorá je prekladateľka literatúry, sme spoločne hľadali jazyk, ktorý je z tohto zemepisného priestoru a je atraktívny aj svojou literatúrou. Tak sme sa naučili češtinu. Mohol som potom voľne pracovať aj pre Československé vysielanie Slobodnej Európy.

Čo ste robili po odchode z Prahy?

- Od leta 1996 som sa znova venoval literárnej činnosti, ktorú som doplnil poradenstvom predovšetkým pre české záležitosti. Písal som napríklad analýzy o korupcii v ČSR. Po parlamentných voľbách v roku 1998 ma náš pán minister zahraničných vecí Mártonyi požiadal, aby som sa vrátil na ministerstvo. Pôvodne mi ponúkli veľvyslanecký post. Bol som však toho názoru, že bude lepšie ak budem pracovať na ústredí. Diplomacia je remeslo, ktoré sa treba naučiť. Dnes sám seba považujem za kariérneho diplomata, pretože dva roky som riadil stredoeurópsky odbor, do ktorého prirodzene patrí aj Slovensko. V apríli tohto roku mi ponúkli dva posty. Ja som si vybral Košice, a tak som tu.

Poznali ste Košice už z minulých rokov?

- Od jari tohto roku som sem pravidelne chodieval. Začiatkom 90-tych rokov som bol s našim bývalým prezidentom A. Gönczom v Košiciach dvakrát. Bolo to však iné mesto, i keď už vyzeralo lepšie ako na fotografiách v albume, ktoré som dostal od pána starostu Süliho. Na nich boli historické budovy zdevastované. Dnešná zmena je európska, i keď, samozrejme, je čo zlepšovať. Priznám sa, mesto sa mi veľmi páči. Myslím, že som si svoje pôsobisko vybral dobre.

Ste spokojný s budovou konzulátu a jej priestormi?

- Sú to krásne historické, reprezentačné priestory so svojimi výhodami a nevýhodami. Budova je však v strede mesta, kam majú občania ľahký prístup. Pre nás je však obrovským problémom jazdiť autom, pretože sa s nimi cez Univerzitnú ulicu nedostaneme do dvora. Rekonštrukcia prebieha od mája a nie e nie ju dokončiť. Po Hlavnej môžeme chodiť iba neskoro večer, alebo skoro ráno. Je to cena, ktorú platíme za polohu budovy.

Poskytujete už konzulárne služby?

- Áno, ale bohužiaľ, ešte nemôžeme vydávať víza a overovať niektoré listiny. Vyriešenie technických problémov záleží od nášho ministerstva zahraničných vecí. Od začiatku septembra víza však už budeme vydávať tak, ako bolo plánované.

S čím sa na konzulát občania najviac obracajú?

- Najviac sa na nás obracajú novinári. (Smiech.). Ale teraz už vážne. Pán konzul Szerencsés rieši bežné záležitosti. Napríklad víza pre občanov k trvalejšiemu pobytu - do tejto kategórie patria aj mladí ľudia, ktorí v Maďarsku študujú, o víza žiadajú aj občania tretích štátov. Ďalej sú to odškodnenia a ostatné záležitosti tak, ako na ostatných konzulátoch. Čo sa týka mojej osoby, zatiaľ ma kontaktovali rôzne organizácie so žiadosťou aby som ich navštívil. Zatiaľ však dávam prednosť oboznamovaniu sa väčšími mestami a s ich primátormi. Už zajtra (dnes pozn. red.) mám s pánom primátorom a prednostom dohodnutú návštevu Prešova. Musím teda obehať celý konzulárny región a mám z miest a obcí toľko pozvaní, že si ich s pánom konzulom budeme musieť rozdeliť.

Stretli ste sa už s generálnym konzulom ČR J. Byrtusom?

- Poznáme sa ešte z Prahy a v Košiciach som s ním v neustálom kontakte. Veľmi mi pomáha svojimi nápadmi. Napríklad kde kúpiť auto a ostatné praktické veci. (Smiech). Verím, že naša spolupráca bude veľmi úzka, dobrá a hlavne prospešná.

Bude konzulát pôsobiť aj v úlohe kultúrneho spostredkovateľa medzi oboma krajinami?

- Maďarská komunita má v meste dosť aktívny kultúrny život a svoj vlastný potenciál. Ak mienime niečo v budúcnosti robiť tak to bude v spolupráci s Csemadokom a ďalšími miestnymi kultúrnymi organizáciami menšiny. Pomôžeme napríklad sprostredkovať nejakého dobrého herca, hudobníka, či spoluorganizovať výstavy. Plánujeme aj spoluprácu s Maďarským kultúrnym strediskom v Bratislave. Teda pomôcť pri organizácii kultúrnej činnosti, eventuálne prispieť aj finančne to áno, ale robiť samostatnú kultúrnu politiku nebudeme, nemáme a ani nebudeme mať na to ľudí. Od kultúry som tu ja. (Smiech). Našou provoradou úlohou je regionálna politika. Kvôli jej zvládnutiu máme dostať na budúci rok popri Jánovi Szerencsésovi ďalšieho konzula.

K lepšiemu spojeniu medzi východoslovenským regiónom a severným regiónom Maďarska by malo prispieť aj vybudovanie diaľnice medzi Košicami a Miškolcom.

- Hovorí sa síce o diaľnici, myslím si však, že pôjde o štvorprúdovú cestu. Rovnako dôležité ako vybudovanie tejto spojnice bude však aj zvýšenie priechodnosti hraničného priechodu v Milhosti. Ak bude čulejší - a pevne verím, že bude - obchodný ruch, bude cez ňu prechádzať i viac kamiónov a osobných áut. V tom prípade priechod v súčasnom stave už nebude stačiť.

Bude v Košiciach bývať aj vaša rodina?

Samozrejme. Manželka aj 16-ročná dcéra. Ako som už spomínal manželka vie po česky, dcéra tiež, veď žila s nami v Prahe od svojich piatich rokov. Odišli sme, keď mala jedenásť. Dcéra bude chodiť do školy na Puškinovej ulici, zatiaľ po slovensky nevie ale určite sa naučí. Nebude to pre ňu nijaký problém, je otvorená a komunikatívna. Uvidíte, za pol roka aj ja budem hovoriť po slovensky. Priznám sa, mám zo slovenčiny štátnicu.

Čo robievate vo voľnom čase?

- Počúvam vážnu hudbu od Bacha až po Schuberta doma i v aute. Momentálne som od klasickej komornej hudby prešiel na modernú. Mám rád aj Mozartove opery. Nedávno mi dcéra povedala, že sa jej páčia jedna ária z Figarovej svadby. Chcel som jej však ukázať, že nie len tá jedna ária je pekná. A tak sme si celú operu viackrát pustili. Dcéra nakoniec povedala, že to nie je zlé... Mám rád aj moderný - nie klasický - džezový rock. Bývame na Mäsiarskej ulici a oproti nášmu domu je nejaký klub, chodia tam mladí ľudia. Robia síce rámus, ale počúvajú kvalitnú hudbu. Chvalabohu, že to nie je nejaká diskotéka. Raz sa do toho klubu pozriem. Teším sa aj na košické divadlá a vôbec na kultúrne dianie v meste.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.