žiadnom prípade nemohli dať filmový prívlastok. Nikto by totiž túto partiu neoslovil pomenovaním (S)sedem statočných. Nečudujte sa, veď táto podarená skupina po takmer roku svojej činnosti skončila pred orgánmi činnými v trestnom konaní a nakoniec aj pred súdnym senátom.
V rámci objektivity hneď úvodom uveďme, že odsúdení boli len 4 páchatelia, aj keď sa trestnej činnosti dokázateľne zúčastňovali všetci siedmi. Slovenské trestné právo totiž neumožňuje odsúdiť osobu mladšiu ako 15 rokov a preto v súdnom procese traja členovia zločineckej skupiny vystupovali len ako svedkovia. Avšak aj ostatní boli vo veku blízkom neplnoletosti, pretože ani jeden z mladíkov nemal viac ako 16 rokov.
Policajtom a následne súdu sa nepodarilo preukázať, ktorý zo sedmice ako prvý prišiel s myšlienkou vykrádať novinové stánky v troch oravských mestách vzdialených od seba 4 a 17 km. V tomto prípade však táto informácie ani nebola rozhodujúca. Podstatné azda bolo zistenie, prečo sa chlapci rozhodli vykrádať novinové stánky. Vraj vlúpať sa aj do zamknutého stánku nie je zložité. Stačí kameňom rozbiť sklo a potom zobrať to, čo je v dosahu rúk. Trvá to len krátku chvíľu, takže policajti prídu už k ľudoprázdnemu stánku.
Chlapci vraj niekoľkokrát spoza rohu pozorovali, čo policajti urobia. Inak povedané, stalo sa, že boli pomerne blízko pri mieste činu. Vraj len tri razy sa chlapci vyplašili, a to v prípade, keď sa na novinových stánkoch pustil zvukový alarm. Spomenúť treba aj posledný prípad, kedy boli traja z vydarenej partie chytení priamo pri čine. Nevšimli si totiž, že takmer o polnoci sa mestom takmer nehlučne pohybovalo policajné auto. Jeho posádka zasiahla vo chvíli, keď jednému z mladíkov vyletela z rúk skala.
Pre mužov v uniforme nebolo problémom zistiť mená ostatných, ktorí sa v rôznou intenzitou zúčastňovali zlodejských nájazdov. Dvoch z nich čakali ráno pred budovou základnej školy, pretože zadržaní ani nevedeli, kde presne bývajú. Zaujímavé bolo v prvom rade zistenie, že skupina mladíkov spolu vykradla 17 novinových stánkov, pričom najaktívnejší bol takmer 16-ročný Rudo, ktorý sa priznal k 12 krádežiam.
Pri svojich nočných výpravách sa chlapci skutočne orientovali len na novinové stánky, z ktorých si brali v prvom rade cigarety, niekedy aj erotické a porno časopisy. Nepohrdli však ani drahšími módnymi časopismi, ktoré vo svojom vnútri prinášali vzorky šampónov či voňaviek. V tejto súvislosti bola takmer úsmevná výpoveď 14-ročného Mira, ktorému padla do oka o dva roky staršia Zuzana. On chodil na základnú školu, ona na blízke učilište. Stačilo, aby povedala, že tú alebo onú vzorku z módneho časopisu by chcela mať a Miro už navrhoval vykradnutie najbližšieho stánku. Zuzane sa samozrejme nepriznal, že časopisy kradne. Tvrdil jej, že má dostatočne vysoké vreckové, aby jej mohol kúpiť časopis, ktorý sa jej páči. A Zuzane imponovalo, že má chlapca, ktorý za niečo stojí. Nič si nerobila z posmešných úškľabkov svojich priateliek, ktorým sa nepozdával Mirov vek.
Vysokú vypovedaciu hodnotu mala aj výpoveď jeho rovesníka Števa, s ktorým Miro chodil dokonca do jednej triedy. Na otázku, prečo začal kradnúť, bez akéhokoľvek zahanbenia povedal zrejme holú pravdu - Potrebovali sme cigarety a ja som napríklad nedostával žiadne vreckové. Nejaké drobné som občas zobral otcovi z vrecka, ale to bolo málo. V stánku bolo cigariet dosť. Nuž sme si brali vždy, keď sme dofajčili tie z predošlej krádeže. Cigarety sme si delili podľa toho, kto koľko vyfajčil za deň. Keď niekomu došli, nuž navrhol "návštevu" niektorého stánku. Len Miro chcel vykrádať stánky aj kvôli sprostostiam, ktoré boli prilepené na módnych časopisoch.
Súd v tomto prípade skutočne nemal ťažkú úlohu. Mladíci stáli pred trestným senátom po prvý raz, všetci sa k svojej protiprávnej činnosti priznali. Preto boli štyria páchatelia odsúdení len na podmienečné tresty odňatia slobody v trvaní od 3 do 9 mesiacov. Je len na nich, či sa zo svojho kriminálneho konania poučili, alebo po spáchaní ďalšieho trestného činu už poputujú za mreže.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
