ponúkajú veľkomestá a New York je vzorovým príkladom. Zrejme preto domáci charakterizujú osadenstvo "veľkého jablka" pojmom "mix". Mix - zmes rás a národností. Ulice sú plné Číňanov, Kórejcov, Hispáncov. Asi 40% obyvateľov New Yorku sa narodilo mimo územia USA, preto dnešná - záverečná časť zápisníka bude venovaná jednému z nich. 29 - ročnému Japoncovi, na ktorého som natrafila pri potulkách veľkomestom.

Masafumi Hayakawa, hardwérový inžinier z japonskej Nagoye, prišiel do New Yorku na letný jazykový kurz, aby sa zdokonalil v angličtine. Pokúša sa získať povolenie, ktoré by mu umožnilo ostať v krajine a zamestnať sa vo svojom obore. Masafumi (ďalej Masa) má už študentské obdobie za sebou. Aspoň z času na čas však oživuje spomienky naň, ak nie inak, tak v letnom kurze. Na školské roky v Japonsku si zaspomínal "exkluzívne" pre Ťahák.

"Vo všeobecnosti, troj - až štvorročné deti začínajú chodiť do škôlky, ktorá trvá dva až tri roky. Keď majú šesť rokov nastupujú na základnú školu, čo trvá do dvanástich. Nasleduje trojročná, takzvaná Junior High school (druhý stupeň základnej školy u nás - pozn. red). Ďalšie tri roky je to Senior High school (stredná škola - pozn red). Ak ani potom nemáte štúdia dosť, v osemnástich, po skončení Senior High school, začnete chodiť na univerzitu. Dĺžka univerzitného života závisí na každom jednotlivcovi. Zvyčajne sa po štyroch rokoch získava bakalársky titul, po šiestich doktorský", popisuje Masa japonský školský systém.

Bezplatné vyskoškolské vzdelanie na Slovensku je v porovnaní s ostatným svetom skôr raritou. V Japonsku trvá zákonom určená povinná (a bezplatná) školská dochádzka po Junior High school vrátane, to jest deväť rokov. Potom sa už za vzdelanie platí.

"Máme štátne a súkromné univerzity, pričom poplatky na súkromných sú podstatne vyššie. Semester na štátnej strednej škole stojí v prepočte približne tritisíc dolárov, na súkromnej šesťtisíc. Na štátnej univerzite stojí semester päťtisíc dolárov, na súkromnej dvojnásobok. Pre bežných ľudí sú to veľké peniaze, no banky poskytujú špeciálne študentské pôžičky. Tí najschopnejší môžu získať peniaze od vlády, alebo od školy, dokonca aj v nenávratnej podobe. Zároveň si vysokoškolskí študenti často privyrábajú prácou na čiastočný úväzok, napríklad ako čašníci, predavači alebo v donáškovej službe. Mesačne tak zarobia od sto do tritisíc dolárov, čo samozrejme závisí od typu práce a počtu odpracovaných hodín. V priemere to odhadujem na päťsto dolárov mesačne", hovorí Masa.

Väčšina mladých ľudí nadáva, keď sa musí učiť z tlstých kníh, vypracúvať úlohy a zadania. Napriek tomu, paradoxne, dopyt po vzdelaní prekračuje kapacity slovenských vysokých škôl. Podľa informácií z prvej ruky: "Prijímacie skúšky na univerzitu sú v Japonsku veľmi dôležité a dá sa povedať, že sú najťažším štádiom. Významnú úlohu zohrávajú výsledky zo strednej školy. Obzvlášť šikovní mladí ľudia sa môžu príjímačkám vyhnúť, ak majú odporúčania od svojich profesorov zo strednej školy. Na našich univerzitách si na začiatku vyberiete jedno z dvoch zameraní, a tomu sa potom venujete. Smer vedecký - matematika, fyzika, chémia, alebo smer humanitný - jazyky, sociológia, psychológia a podobne."

Ako prebieha na ostrovoch semester a školský rok? 29 - ročný Masa sa poškrabe za uchom a spomína: "Až po univerzitu tvoria školský rok trimestre. Prvý začína v Apríli a trvá štyri mesiace. Druhý, tiež štvormesačný, prebieha od Septembra do Decembra. Posledný, od Januára do Marca, má tri mesiace. Na univerzitách je rok rozdelený na dva semestre. Od Apríla do Júla a od Októbra do Februára, pričom v Januári sa do školy nechodí. Na konci každého semestra sú skúšky počas takzvaného skúšobného týždňa. Ja som sa v jeho priebehu učil od rána do rána, bez spánku. Myslím, že toto je podobné na celom svete. Systém prípravy závisí na každom študentovi. Pokiaľ ide o prvé roky štúdia, až po strednú školu denne trávime v učebniach asi sedem hodín. Špecifikom ázijských krajín na tomto stupni štúdia je večerné vyučovanie dve až tri hodiny, dva alebo trikrát týždenne."

Okrem odlišnej organizácie systému školstva v rôznych častiach sveta, možno pozorovať aj špecifiká vo vzájomných vzťahoch učiteľov a študentov, a vo forme vedenia hodín. Podľa dojmu, aký nadobudol Masa po nieloľkých týždňoch na Americkej univerzite tvrdí: "Americká a myslím, že aj európska (Masa strávil istý čas v Maďarsku) študujúca mládež je omnoho aktívnejšia. Učitelia od nich chcú, aby sa prejavili, vyjadrovali svoje názory. Od nás sa očakáva len to, že budeme počúvať. Možno je to však aj tým, že v triedach je príliš veľa ľudí. Odhadujem, v priemere asi tridsať až štyridsať."

Možno viete možno nie, že v Japonsku sa do školy chodí v uniformách. Pre chlapcov to znamená sako, pre dievčatá námornícku blúzku a sukňu. Podľa slov Masu je nosenie jednotného odevu vyžadované predovšetkým na Junior High school a Senior High school, a to na 99% škôl. Najmenej striktné sú univerzity - uniformy sú povinné asi na jednom percente z ich celkového počtu.

Vodičský preukaz môžete v Japonsku získať po dovŕšení osemnástky. "Je bežné, a mimo mesta priam nevyhnutné, mať auto, pretože systém verejnej dopravy nie je dostatočne vybudovaný", hovorí Masa.

I keď sú Japonci vo svete známi ako workoholici, rodák z mesta Nagoya, ktoré je na ostrovoch štvrté najväčšie, tvrdí, že študenti nezabúdajú ani na uvoľnenie.

"Tak ako mladí ľudia všade na svete, aj u nás mladí športujú, čítajú knihy, chodia do kina, a čo je typické pre Japonsko ako prímorskú krajinu venujú sa rybolovu. Nedávno sa veľkej obľube začali tešiť videohry. Najpopulárnejším športom je baseball, potom futbal a medzi staršími sumo. Na univerzitách máme športové kluby, môžeme používať fitness centrum, tenisové kurty, baseballové a futbalové ihriská. Pokiaľ ide o nočný život, v minulých rokoch boli populárne diskotéky. Dnes mladí uprednostňujú kluby, kde sa môžu porozprávať s priateľmi", popisuje Masa spôsob akým relaxujú Japonci.

Je paradoxne na uvedené známe, že obyvatelia ostrovov tvrdo pracujú a len vďaka životu takmer bez oddychu sú dnes tam, kde sú. Medzi najvplyvnejšími ekonomikami sveta. Životná fáza workoholicizmu teda zrejme v Japonsku začína až nastúpením do zamestnania.

Mnohým však cesta celoživotnej driny nevyhovuje, a preto hľadajú uplatnenie v iných končinách. Napríklad v New Yorku. Ani tu síce život nie je jednoduchý, a kto chce niečo dosiahnuť musí tvrdo pracovať. Prístup Američanov je ale iný. Intenzívne výkony striedajú s oddychom a ich obľúbenou vetou je "Just relax."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.