borovičkou či lacnejším rumom. Vždy však pil s mierou, pamätal si, čo sa stalo a vedel, kedy má dosť. Proste sa mu nestávalo, že by ho kamaráti dovliekli pred byt, čelom ho opreli o dvere, zazvonili a zdupkali ako malé deti. Nie však pre tieto vlastnosti bol Milan z pohľadu svojej manželky Evy ideálnym partnerom. Nikdy od nej totiž nepýtal peniaze. S vreckovým si vystačil aj vtedy, keď plánoval oslavovať narodeniny či meniny. A to vedia manželky, aspoň sa tak vraví, dostatočne oceniť.
Zaujímavé je, že Milana si považovali aj jeho kolegovia. Nebol totiž žiadny držgroš. Chlapov vedel z roboty zavolať na pivo, nie raz sa v krčme "rozšupol" a robil granda. Bol proste presne ako jeho otec, ktorý tiež pracoval v jednom dolnoliptovskom mäsokombináte. Z otca sa rokmi stala kancelárska "krysa", keď ho nadriadení menovali do funkcie šéfa skladníkov. Niekedy však tiež robil, ako jeho syn dnes, závozníka. Vtedy poznal všetkých dodávateľov naspamäť. Ešte aj trasu rozvozu mal v malíčku. A dnes?
Milan to mal z tohto pohľadu omnoho zložitejšie. Denne vozili mäso a mäsové výrobky do desiatky predajní, v ktorých sa pomerne často menili majitelia a potom aj vedúci. Stávalo sa, že sa zmenil aj názov predajne a vtedy si ani len vodič nebol istý, či v nej má tovar zložiť alebo nie. Ešteže mal mobil. Zavolal si na odbyt a hneď si bol na čistom.
Vráťme sa však k Milanovi, k jeho robote i vreckovému, pretože jedno s druhým veľmi tesne súvisí. Pripomeňme si, že Milan spolu s vodičom mal na starosti rozvoz pomerne lukratívneho tovaru. Veď kilogram mäsa podľa druhu stojí stovku i viac, šunka je asi na dvojnásobnej cenovej úrovni a kvalitná saláma nie je omnoho lacnejšia. A záujemcov, ktorí by tovar kúpili za lacnejší peniaz je tiež dosť.
Takto sa dostávame k Milanovej trestnej činnosti. Prichytený bol priamo pri čine, keď za dodané bravčové mäso a salámy inkasoval peniaze. Vyšetrovaný bol na slobode. Najprv priznal, že niečo také urobil prvý raz. Keď sa dozvedel, že táto policajná akcia bola plánovaná a dlhodobo sa pripravovala vyšiel s pravdou von. Vraj s úplnou pravdou. Je to diskutabilné, ale ani na súde sa nepodarilo preukázať, že by o predaji kradnutého tovaru vedel vodič, dokonca ani hypotézu, že mäso a výrobky z neho mohol Milan brať zo skladu len s otcovou pomocou.
Vodič pri výsluchu povedal len to, čo povedať musel. Vraj o pochybných transakciách svojho závozníka nemal ani tušenia a nebolo mu vôbec podozrivé, že sa dôverne bavil s viacerými vedúcimi predajní. Veď v mäsokombináte pracoval už mnohé roky, takže isto pozná viac ľudí ako on. A Milanov otec? Vraj v žiadnom prípade synovi žiadne mäso navyše nedával. Ani sa to vraj nedá. Skutočne, inventúra potvrdila otcove slová. Účtovne bolo všetko v poriadku a v sklade nechýbal ani dekagram mäsa či výrobkov z neho.
Zvláštne na celom prípade však je, že Milan skutočne predával mäso svojim odberateľom, a to lacnejšie o 50 i viac percent. Teda, okrádal svojho zamestnávateľa, ktorému však žiadny tovar nechýba. Súd napriek tomu Milana za spáchanie trestného činu krádeže odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody, pričom 12 mesiacov bude mať na to, aby preukázal, či sa poučil zo svojej chyby.
Ťažko povedať, či si ani dnes nepýta zvýšené vreckové od svojej manželky, ale isté je, že v dolnoliptovskom mäsokombináte už dnes nepracuje Milanov otec, ale ani vodič. Obaja stratili dôveru svojho zamestnávateľa, ktorý sa s nimi radšej zákonným spôsobom rozlúčil. Veď podozrenie z toho, že obaja boli zapletení do pochybných obchodných transakcií závozníka sa síce nepodarilo potvrdiť, ale...
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
