Mariánskej hore v Ľutine Vám posielame kyticu spomienok, modlitieb na Vaše úmysly a mnoho srdečných pozdravov od všetkých zúčastnených," stojí v úvode listu, ktorý svätému otcovi pápežovi Jánovi Pavlovi II poslal prešovský biskup Mons. Ján Hirka spolu s kňazmi a veriacimi prítomnými počas uplynulého víkendu na Mariánskej hore v Ľutine (okres Sabinov), kde sa už po 145 krát konala Mariánska púť.
Slávnosti tohoročnej Mariánskej púte v Ľutine sa začali v sobotu o pätnástej svätením vody. Sobotňajší večer a celá noc patrila modlitbám, pričom sa nezabudlo na duchovný mládežnícky program. V tom istom čase prebiehali modlitby a ďalšie pobožnosti aj v bazilike minor v obci Ľutina, ktorú ako minor označil pápež Ján Pavol II. v roku 1988. Mariánska nedeľa sa začala o štvrtej ráno eucharistickou pobožnosťou. Archijerejskej svätej liturgie predchádzalo modlenie hymnusu Akatist k Presvätej Bohorodičke.
Archijerejská svätá liturgia začala na Mariánskej hore o pol desiatej. Podľa slov tajomníka Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove ju pre zhruba osemdesiat tisíc prítomných pútnikov viedol biskup prešovský Mons. Ján Hirka. Počas Archijerejskej svätej liturgie, ktorá trvala takmer dve hodiny, biskup Hirka vysvätil nového kňaza. Stal sa ním Radoslav Tóth z Čeľoviec v trebišovskom okrese, ktorý doteraz pôsobil ako diakon vo farnosti Oľšavica v okrese Levoča. Jeho pôsobisko na poste kňaza sa nezmení, naďalej bude slúžiť v Oľšavici.
Tradícia ľutinskej púte sa začala zjavením svätého Mikuláša Zuzane Feketovej, 19. augusta v roku 1851. Od vtedy sa Mikuláš Zuzane zjavil ešte niekoľkokrát, pričom na dôkaz svojho zjavenia jej odovzdal mariánsky obraz ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu. Na základe výsledkov preverovania biskupského úradu a lekárskeho kolégia, ktorí potvrdili, že Zuzana Feketeová netrpí žiadnou duševnou ani telesnou vadou, poslal pápež Pius IX. 24. mája 1855 apoštolské breve, kde sú vypísané všetky odpustky, ktoré možno na Ľutinskej hore získať. Keď sa v súvislosti s poslednou púťou hovorí o osemdesiatich tisícoch, treba podotknúť, že už v čase pútnických začiatkov sa na Ľutinskej hore schádzalo okolo šesťdesiat tisíc pútnikov.
Hoci sme po púti mali snahu osloviť biskupa Jána Hirku, necítil sa dobre, ponúkol nám tajomníka biskupstva Andreja Rusnáka. Zaujímalo nás, aký význam prikladá biskupstvo pútiam. "Otec biskup má jednu myšlienku, ktorá sa na to hodí. Hľadal som boha, nenašiel som ho. Hľadal som vieru, nenašiel som ju, ale našiel som brata a v ňom som našiel boha i vieru," povedal Andrej Rusnák s tým, že práve na pútnických miestach sa stretáva veľké množstvo neznámych ľudí, ktorí sa tu dokážu zblížiť, pomáhať si. K tomu, že je to Mariánska púť, povedal "K Márii ako Bohorodičke sa modlíme stále, ale práve na týchto pútnických miestach vnímame silnejšie jej prítomnosť a blízkosť, už aj z takého dôvodu, že sa tam stretne také množstvo ľudí, ktorí majú jedno zmýšľanie." V závere dodal, že len pravidelné chodenie do kostola sa pomaly môže stať zvykom. "Nevšedná atmosféra a podmienky, ktoré sú všade iné, nútia človeka viac rozmýšľať a priniesť si trochu pútnickej atmosféry aj domov."
Zaujímalo nás, ako vníma rozdiel medzi Ľutinskou a Levočskou púťou. Tajomník Rusnák vysvetlil, že rozdiel je akurát v počte putujúcich, ktorí sa na nich zúčastňujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
