"uvoľnenie" či "upokojenie". Téma "Komárňanskej župy" zostáva totiž i po pondelku na stole vo veľmi vyhrotenej podobe.
Zásadnou požiadavkou SMK nikdy nebolo vytvorenie TRINÁSTEHO územného celku, čo zavádzajúco interpretoval premiér v prvej brífingovej vete ako nájdenie zhody. Prioritou SMK bolo a zostalo implantovanie svojich predstáv do územného členenia pri ľubovoľnom počte vyšších celkov (VÚC) - trebárs i zvýšenia z dohodnutých 12 na 13. O počet VÚC SMK nikdy nešlo, čo nepriamo dokazuje jej tri týždne starý návrh SDĽ na rokovania o "asymetrickom modeli" (ktorý preferuje práve ľavica) výmenou za podporu "komárňanského" variantu. Jediný skutočný "minimálne posun", ktorý po schôdzke priznal Bugár a dá sa aj akceptovať, je údajný Dzurindov prísľub, že "sa bude hľadať riešenie".
Akýsi posun to iste je, keďže doteraz sa nehľadalo. Mediálne výkriky SMK sa bohapusto ignorovali, resp. paušálne razítkovali ako "neprijateľné" (Nižňanský, Hort, Faič, Hamžík). Práve preto ale k naozajstnému posunu a uvoľneniu v kauze reformy verejnej správy môže dôjsť až vo chvíli, keď "slovenská" väčšina vo vládnej koalícii prejaví REÁLNU ochotu viesť s SMK meritórnu diskusiu o vytvorení VÚC, v ktorom by sa našli spoločne okresy Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, Šaľa, Levice a Galanta. O takejto ochote ale zatiaľ v priestore SDK, SOP a SDĽ chýru niet.
Práve takú predstavu ale razia koaliční Maďari a Bugár z nej na stretnutí s premiérom ani milimeter nezľavil. V ústrety uvoľneniu by teda mohla vykročiť z opačnej strany aj SMK napríklad tým, že by netrvala na regióne výlučne z týchto okresov (ktoré by podľa schválenej Nižňanského koncepcie mali patriť čiastočne do nitrianskeho a čiastočne do trnavského VÚC). Béla Bugár ale na "uvoľňujúcom" brífingu zreteľne povedal, že "ten návrh, ktorý sme odovzdali, je JEDNOZNAČNÝ. My si myslíme, že sa dá vytvoriť taký celok, kde budú tie vymenované okresy".
Samozrejme, ak sa vnútri koalície konečne rozprúdi dialóg, opcie sú ešte otvorené - stanoviská sa zblížiť môžu. K optimizmu dokonca navádza skutočnosť, že v hre sú ďalšie "etnogénne" kauzy: preambula ústavy, pôda neidentifikovaných vlastníkov, výučba hungarojazyčných pedagógov, Charta regionálnych a menšinových jazykov. To jest existuje vcelku široký priestor na výmenné obchodovanie. Viacnásobná hrozba opustenia koalície, ktorú SMK na rôznych úrovniach prezentovala, sa teda naozaj nemusí predramatizovať.
Pokiaľ ale zostaneme iba pri "komárňanskej" téme, cestu k vecnému kompromisu - i pri ústretovosti oboch strán - ťažko uhádnuť. Ak má byť totiž VÚC definitívne iba do tucta a nie viac, Komárno ako centrum sa môže uplatniť iba na úkor Trnavy či Nitry, čo je pri uvedomení si historickej, demografickej, ekonomickej, ale i lobistickej váhy ktoréhokoľvek z týchto dvoch miest jednoducho nemysliteľné. Pri pohľade na mapu je takisto absurdná alternatíva, že by šesť "maďarských" okresov spoločne vytvorilo so siedmou NT či TT jeden VÚC. Aj bez ohľadu na etnicko-politické súvislosti sa preto javí, že územná koncepcia SMK má dosť nedomyslené jadro. Prirodzene, pokiaľ sa iba nevrátime k modelu "13" - "posun" z pondelka je ale práve ten, že sa od neho definitívne upúšťa a "riešenie sa bude hľadať" v rámci dvanástky...
Summit Dzurinda-Bugár takto asi naozaj odblokoval etnickú zápchu v koalícii, keďže teraz sú "slovenské" strany akosi morálne zaviazané začať o "Komárňanskej župe" s SMK reálne rokovania. Problém je, že nevidieť akýkoľvek výsledok týchto rozhovorov, ktorý by neprekopával Nižňanského už vládou schválenú koncepciu. Vecný kompromis preto bude ležať kdesi veľmi ďaleko od Komárna - niekde medzi pôdou neidentifikovaných vlastníkov, financovaním Csemadoku a menšinovej kultúry pre budúci rok a ktoviečím ešte...
Tak beží na Slovensku politika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
