Spielberga, ani o omyl. Ron Judkins ich naozaj má. Za najlepší zvuk. Na Medzinárodý festival prišiel dallaský rodák, divadelník, autor románu, tucta scenárov a zbierky poviedok ako debutujúci režisér s filmom 'Hi-Line'.
* O čom je?
- O devätnásťročnej Vere, ktorá rok po maturite ešte stále žije s rodičmi v mrazivej Montane. Jej svet obráti hore nohami chicagský predavač alkoholu, ktorý za ňou cestoval 1200 míľ, aby jej odovzdal odkaz od pravého otca. Ten skonal v illinoiskej väznici. Po otrasnom zistení, že ju adoptovali, sa Vera pokúša nájsť skutočnú matku, ktorá žije na samote pri kanadských hraniciach.
* Pomohli vám Oscary za zvuk pri financovaní vášho réžijného počinu?
- Nepomohli. Všetko išlo z mojich úspor. Ale keď sme dávali film dokopy, fúru vecí, ako kamerové vybavenie alebo zvukový pult, som vďaka známostiam zohnal zadarmo. Firma Dream Works sa v snímke neangažovala, Steven Spielberg však vedel, že nakrúcam a dovolil svojim ľuďom, aby so mnou pracovali. Čudné, zároveň mi to aj ublížilo, lebo ma mnohí poznajú ako človeka od zvuku. Ľudia čakajú, že sa kameraman alebo scenárista stane režisérom, lebo ich pokladajú za kreatívne povolania. Zvuk je viacej remeslom. Pokúšal som sa nájsť predobraz, zvukára, ktorý sa stal režisérom, ale márne.
* Čo ďalej? Zvuk či réžia?
- Vlastné filmy. Práve dokončujem dva scenáre - o únose a ľúbostný sci-fi príbeh.
* Prečo?
- Toľko som robil v Hollywoode, aj na obrích projektoch, až som pocítil potrebu rozprávať pre zmenu to, čo chcem ja.
* Rovnako hovoria aj herci.
- No predsa len to berú trocha inak. Najmä tí, ktorým dvadsať miliónov za rolu nik nenúka. Lež aj tí sa hrdo hlásia k výroku: "Sme nahí bežci trmácajúci sa zadychčane do velikánskeho kopca".
* Čiže nezávislí!
- Byť nezávislým filmárom nie je otázka rozhodnutia, skôr ide o chorobu alebo duševnú poruchu. Hraničí to takmer s masochizmom. Zvyčajne máme svoje povolania, napríklad ja som zvukár, ale miesto, aby som nosil peniaze do banky, pchám ich do svojich filmov.
* Prezraďte, čo vlastne robí taký zvukár?
- Keď herci prídu na plac, som ten, kto nahráva pôvodný dialóg. Na konci filmovacieho dňa pásky odovzdám a nevidím ich, ani nepočujem, kým nezhliadnem hotový film.
* A za to ste dostali Oscara?
- Ak vykonáte veľmi dobrú prácu, veľmi málo pôvodného zvuku treba nahrádzať. V 'Schindlerovom zozname' museli znova nahrať asi iba zo šesť či sedem replík, čo je dosť nezvyklé. V tom roku moja práca na 'Schindlerovi' bola skutočne lepšia, no cenu získal 'Jurský park', lebo išlo o zvukovo väčšiu produkciu.
* Vyrábali ste aj dinosaurie ručanie?
- Nie. Ale pri 'Vojakovi Ryanovi' sme strávili zopár dní na strelnici, kde sme nahrávali zvuk guliek zarývajúcich sa do mäsa. Dali nám tam veľký kus hovädzieho či čoho. Bolo to hrozné. Mikrofóny som mal asi tri metre od toho.
* Ale veď podobné filmy som videl aj predtým.
- Ten náš sme chceli urobiť čo najrealistickejšie.
* Čo tí druhí?
- Švindľujú. Jestvujú archívy zvukových efektov, alebo ich dostanete rovno na cédéčku. Jestvuje vari 20 rozličných s vojnovým námetom, mnohé z nich sú falzifikátom, napodobeninou. Ako v starých filmoch. Počujete koňa a je to rekvizitár s kokosovými orechmi.
* Zvuk, ktorý neznášate?
- Kvapkanie vody.
* A obľúbený?
- Keď sa so mnou rozpráva ktosi, kto sa mi páči.
* Aké bolo preberať Oscara?
- Zmätkárske. Keď som začal robiť vo filme, ozaj som nikdy nesnil, že vyhrám Oscara. Pracoval som na nezávislých, nízkorozpočtových dielach a potom som sa pomaly prepracoval k lepším filmom. Práve som prišiel z Poľska, kam som sa rok po nakrúcaní 'Schindlera' vrátil kvôli istej záležitosti a priatelia mi povedali, že ma nominovali na Cenu akadémie. Spýtal som sa: "Kedy?" a oni nato: "Včera". Keď som prvý raz vyhral, nominovali ma za 'Schindlerov zoznam' a za 'Jurský park', takže moje šance boli veľmi dobré - dve z piatich. Po príchode na ceremóniu mi vraveli: "Bacha, hľadí na teba päť miliárd ľudí". Odtušil som: "Neotravujte s piatimi miliardami". A v gala obleku som čakal na nominácie za zvuk. Keď oznámili víťaza, priateľ Bob vraví: "Choď tam, vyhral si!" Ale nevedel som, za ktorý film. Tak cestou na pódium som sa pristavil pri chlapíkovi v obecenstve a spýtal sa, čo vyhralo. Odvetil: "Predsa 'Jurský park', ty idiot!"
* Jestvuje pre vás, ako pre nezávislého, hranica, za ktorú by ste sa nevydali?
- Aj ja potrebujem zarobiť. Hoci pracujem mimo hlavný systém priemernosti, čiže Hollywood, aj ja musím platiť účty.
* Zapredali by ste teda ideály?
- Rád by som, ale asi by mi to nešlo. Neviem prijať cudzí pohľad, rozprávať firemné príbehy miesto vlastných. Navyše je zrada relatívny pojem: každý večne hľadá kompromis. Rovnováhu medzi ideálmi a realitou. Všetci stále zrádzame, keď handrkujeme so svojím svedomím a vernosťou. Zradiť napokon môžeme len sami seba.
* Napríklad?
- Hoci Stanley Kubrick. Bol po tvorivej stránke najnezávislejším z filmárov, a jednako mal zmluvu s veľkými štúdiami. Rovnako Werner Herzog alebo Jim Jarmusch patria na nezávislú scénu, a predsa majú pevné finančné zdroje. Môžeme vari preto ich dielo spochybňovať? Na druhej strane na tradičnú baštu nezávislých, Redfordom vytvorený Sundance Festival, chodia už aj tvorcovia s distribučnými zmluvami vo vačku.
* Kde potom hľadať nezávislosť?
- Znovuzrodenie tej pravej, rýdzej nezávislosti prinesie až estetická revolúcia, ktorá nastane nástupom lacného, čiže dostupného digitálneho videa. Ľudia budú nakrúcať, ako dnes píšu romány, a to bude návrat široko nezávislej tvorby. Nie ako dnes, kedy je vrcholom zohnať milión a dostať sa na Sundance Festival.
* Ak však budú vďaka digitálnej kamere nakrúcať všetci, kto vlastne ostane na strane obecenstva? Kto stihne sledovať príliv noviniek a rozlíši, kde sa končí módna hra a začína sa umenie?
- O kvalite rozhodne jediný spravodlivý sudca - čas. A bez ohľadu na technológiu, vždy víťazí autorský vklad, nazvime ho nápad, scenár alebo príbeh.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
