v septembri, sa v médiách aj vo verejnosti častejšie pertraktuje téma malí obchodníci kontra veľké obchodné domy. Drobní podnikatelia sa cítia byť nástupom veľkých obchodných domov ohrození a tak apelujú na verejnú mienku aj na zákonodarcov, aby podnikli kroky vedúce k ich ochrane. Argumentujú tým, že veľké obchodné centrá idú na trh s antidumpingovými cenami, likvidujú tak malé obchody, čo má odraz na zvýšení nezamestnanosti. Tiež poukazujú na hrozbu - keď nás malých zlikvidujú, potom si ceny zdvihnú tak, že sa nespamätáme.
Nový zákon by mal prispieť k regulácii výstavby obchodných reťazcov, k obmedzeniu monopolných, nekalých a neobvyklých obchodných praktík a k povinnej konkurencii tovarov. Podľa návrhu tohto zákona by napríklad nebolo možné predávať tovar označený značkou predávajúceho, ak nie je aj jeho výrobcom. V každej tovarovej skupine by museli byť aspoň tri konkurenčné druhy tovaru, z čoho minimálne jeden by mal byť slovenskej produkcie. Návrh zákona zakazuje tiež vymáhanie si neprimeraných zliav u dodávateľov a pod. Námietky voči takémuto zneniu zákona vzniesol okrem ekonomických ministrov aj vicepremiér Ivan Mikloš. Podľa nich je zákon v takomto znení vo viacerých ohľadoch v nesúlade s legislatívou platnou v krajinách Európskej únie. Na jeho konečné znenie si teda ešte počkáme.
Zaujímalo nás, ako tento návrh zákona a zároveň námietky malých obchodníkov vníma riaditeľ hypermarketu Tesco, ktorý je najväčším obchodným domom na území Košíc.
"Každý zákon, ktorý na Slovensku platí, sa dotýka aj Tesca, pretože táto spoločnosť dbá na dodržiavanie legislatívy. Do akej hĺbky sa nás dotkne táto právna úprava, to budeme vedieť posúdiť až po jej schválení," vyhlásil Ing. Miroslav Šofranko, riaditeľ hypermarketu.
Opodstatnenosť veľkých obchodných domov podľa neho dokazujú skúsenosti zo zahraničia, kde takéto siete bez problémov existujú už dlhé roky a to súbežne s malými obchodmi. "Každý prichádza s inými službami, každý iným spôsobom rozhoduje o tom, ako prilákať zákazníka," poznamenal M. Šofranko. "Naši klienti už nemusia chodiť za nákupmi napríklad do Maďarska či Čiech, kam chodili aj vtedy, keď rozdiel medzi našou a ich korunou predstavoval 20 percent a to dokonca ešte v čase, keď sa nevracalo DPH. Aj za tých podmienok sa ľuďom oplatilo chodiť nakupovať do veľkých obchodných domov, pretože jedným z charakteristických znakov veľkých nákupných centier sú zaujímavé ceny, ktoré môžu zákazníkom ponúknuť pri vysokých obratoch. Nakupujeme od dodávateľov vo veľkom, preto máme možnosť nakupovať u nich lacnejšie," zdôraznil M. Šofranko.
Práve túto skutočnosť však kritizujú živnostníci a drobní podnikatelia. Prichádzate vraj s dumpingovými cenami, oni nakupujú u odberateľov drahšie, ako je v supermarketoch už predajná cena...
"Cena je dohodou medzi dvomi zmluvnými stranami. Dodávateľ by sa asi nesprával trhovo, keby stanovil rovnakú cenu pri veľko aj maloodbere," poznamenal riaditeľ. "Nič však nie je čiernobiele. To už drobní podnikatelia napríklad nespomínajú, že na výstavbu veľkých obchodných domov sú nutné nemalé investičné prostriedky. Napríklad predpokladaná návratnosť investícií nášho hypermarketu je sedem rokov. Ktorý zo slovenských podnikateľov by si mohol dovoliť takéto investície? Poznám obchody, ktoré sú zriadené v priestoroch bývalých kotolní, kde prenajímateľ platí minimálne nájomné a aj jeho sortiment môže byť v priestoroch o rozlohe pár štvorákov len úzky. V tomto smere sa s nami určite nemôže porovnávať. V prvom rade treba investovať, ak chcem byť úspešný. Niet čím sa klamať, mnohí myslia len na to, ako čím skôr zarobiť. Ani obavy, že po zlikvidovaní malých obchodov pôjdu ceny hore, neobstoja. Jednak nie je dôvod predpokladať, že zaniknú a na druhej strane, veľké siete tiež budú medzi sebou stále konkurovať v boji o priazeň zákazníka. To, na čo by mali klásť dôraz malí obchodníci, je predovšetkým oblasť služieb. Povedzte mi ale, čo si mám myslieť, keď na Hlavnej po šiestej večer je už otvorených s výnimkou reštaurácií len zopár obchodov, ktoré sa dajú ľahko spočítať na prstoch jednej ruky?," opýtal sa M. Šofranko.
Zaujímalo nás tiež, čo si myslí o pripravovanom zákone, ktorý predpokladá aj v každej tovarovej skupine aspoň tri druhy konkurenčných tovarov. "Je veľmi nešťastné, ak do obchodu ide zasahovať úradník. O ponuke predsa musí rozhodnúť klient. Ak budeme mať povinne tri druhy tovaru a dva z nich nepôjdu na odbyt z akýchkoľvek príčin, získame tak zbytočné hluché zásoby. Ich nákupom nám však vznikajú náklady, ktoré sú zakalkulované do ceny tovarov, ktoré predávame, takže na to v konečnom dôsledku doplatí zákazník," vyhlásil.
Drobní podnikatelia tiež namietajú, že obchodné centrá tlačia na dodávateľov, aby išli s cenami dole tak, že voči samotným dodávateľom takéto praktiky pôsobia likvidačne. "Predajca v plnej miere platí dodávateľovi za tovar. Kto nesie riziko, že sa tovar prípadne nepredá, je predajca. Dodávateľ už v tomto smere má voči predajcovi výhodu. Navyše nechápem, prečo by dodávatelia mali podpisovať zmluvy, ktoré sú pre nich nevýhodné. Všetko je vecou dohody dvoch zmluvných strán."
Ani argumentácie, že likvidáciou malých obchodov sa zníži zamestnanosť, podľa neobstoja, pretože len ich hypermarket napríklad vytvoril 600 nových pracovných miest. "Malé obchody majú svoje miesto na trhu. Neviem si predstaviť, kto by utekal do hypermarketu, keď si potrebuje kúpiť pár maličkostí. Chce to len prispôsobiť sortiment požiadavkám trhu. A na druhej strane, pre rodinné nákupy s dobrými cenami, školeným personálom v príjemnom prostredí, od toho sú tu veľké nákupné centrá," dodal M. Šofranko.
V každom prípade, boom super a hypermarketov je neodvratný. Direktívne zasahovanie do cenotvorby či ponuky tovarov cez legislatívu, to sa nosilo možno tak v socializme. Na koncentráciu do rúk monopolov predsa dohliada protimonopolný úrad. V krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou našli vedľa seba miesto veľké obchodné domy aj malé obchody, ktoré lákajú komorným rodinným prostredím. Je na zákazníkovi, aby si vybral, u koho chce nakupovať. Chvalabohu pomaly končia časy, keď zákazníci mali pocit, že svojou prítomnosťou predavačov vlastne len obťažujú. Je najvyšší čas oprášiť slogan, ktorý za socializmu u nás upadol do zabudnutia - Náš zákazník, náš pán... V konkurenčnom boji totiž rozhodne práve zákazník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.