motivovaného násilia so smrteľným koncom sa európski politici vyjadrujú obratom a bez vyzvania. Majú na to vynikajúci dôvod - ide o brachiálne zlo, žiadajúce exemplárne odsúdenie, keďže útočí na taký esenciálny pilier západnej civilizácie, akým je právo na život. Na rozdiel od "klasických" vrážd je totiž motívom takéhoto zabitia nie profit vraha zo smrti plynúci, ale samotná etnicita obete a jej smrť. Druhým dôvodom je, že na princípe akcie a reakcie sa stupňujúce medzietnické napätie ženie vodu na mlyn politického extrému, čím ohrozuje demokratický poriadok v krajine.
To, že vláda zase raz "zaspala", však nie je jediným problémom tohto vyhlásenia. Druhým, ešte väčším, je farizejské vyhnutie sa priamemu označeniu tohto zločinu za rasovo motivovaný. Výrazy "hrubý a bezprecedentný útok" resp. "hanebný čin násilia" sa celkom dobre hodia na desiatky iných kriminálnych prípadov a vôbec nevystihujú tú výnimočnosť žilinského mordu, ktorá zakladá dôvod, aby sa k nemu samotná vláda ozvala. Zaujímavý paradox - kabinet vycítil, prečo musí zdvihnúť hlas, ale explicitné jadro protestu nepomenoval. Veta, že "vláda sa dôrazne stavia proti akémukoľvek prejavu násilia, VRÁTANE RASOVEJ ČI NÁRODNOSTNEJ INTOLERANCIE", je dokonalé zakamuflovanie podstaty; čo to je, VRÁTANE?!! Azda nechceli týmto títo "štátnici" povedať, že odteraz budú zaujímať odsudzujúce stanoviská po každej krčmovej bitke, po ktorej už ktosi nevstane spod stola.
Ostýchavosť zahlásiť na plné decibely, že v Žiline sa stala RASOVO MOTIVOVANÁ VRAŽDA, je smutnou daňou väčšinovej atmosfére, ktorej negatívne naladenie voči Rómom vyplavujú na svetlo všetky relevantné výskumy. Práve tu leží mentálny handicap našej politiky oproti Západu: Politici prví musia hlasno a zreteľne verejnosti povedať, že individuálna neprispôsobivosť a kriminalita Rómov nemôže zakladať negatívne emócie voči celému etniku na princípe kolektívnej viny.
Skúsenosť zo Západu, kde sa i po netragicky končiacich, "tuctových" atakoch proti cudzincom politici a mienkotvorné osobnosti masovo ozývajú, ukazuje správnu cestu: Rasovo motivovaný zločin treba jasne a zreteľne pomenovať. Ak politici neudajú príklad, potom sa celkom "samozrejme" kauza rozmazáva a jej spoločenská nebezpečnosť stiera, ako v našom prípade; podľa policajného prezidenta Piptu ešte vôbec nie je isté, či vražda Anastázie Balážovej bola rasovo motivovaná. Veru, kde končí rozum, začína policajný prezident - Csákymu Pipta povedal, že mohlo ísť aj o ZÁMENU. Asi "bejzbolisti" chceli umlátiť k smrti niekoho "bieleho" a splietli si dvere.
V "rekvalifikácii" týchto skutkov sa vyznamenáva i justícia, ktorá doteraz iba v jedinom (banskobystrickom) prípade bola schopná jasne pomenovať rasový motív. Má na to dokonca oporu i v platnom Trestnom zákone. Podľa štátneho tajomníka Lipšica "v rámci doktriniálneho výkladu rasy, ktorá je definovaná ako skupina ľudí, odlišujúca sa od inej skupiny rôznymi najmä telesnými znakmi, okrem iného farbou pleti, nechce väčšina súdov útoky na inú rasu kvalifikovať ako rasovo motivované." Nuž, "doktriniálny výklad rasy" je dobrý do antropológie, ale nepoužiteľný pred tvárou spravodlivosti, ktorá má rozhodnúť o treste, ak niekto zamorduje blížneho pre jeho inakosť. Lipšic síce naznačuje, že v rámci októbrovej novelizácie Tr. zákona by sa tieto výkladové nezmysly mali anulovať, zároveň však berie doterajšiu prax do ochrany, keďže "vo všeobecnosti rómske etnikum je tej istej indoeurópskej rasy ako národy, ktoré žijú na Slovensku". Fajn - čo to ale mení na pohnútkach toho zvieraťa, čo utĺklo k smrti tú úbohú ženu?? Azda nechce Lipšic povedať, že keby hovado vedelo, že antropológia radí Balážovú do tej istej čeľade, zľutovalo by sa?
Beštiálna žilinská vražda je dvojitou výzvou. Po prvé, k urýchlenému dotiahnutiu spomenutej novely - aj s drakonicky zvýšenou sadzbou za rasovo motivované násilie. Po druhé, naliehavo oslovuje aj politikov, aby nabrali konečne odvahu hovoriť priamo i veci, ktoré sa väčšine nepríjemne počúvajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
