chlapec Imro. Ten zo žiarlivosti zabije svoju milú, ktorá porušila sľub vernosti. Sľub je zákon, a preto musí Eržika zomrieť. Z Imra sa stáva vrah. Čakajú ho dva tresty odsúdenie spoločnosti bielych a vlastnej rómskej komunity. Hlavní hrdinovia ako náhodní pozorovatelia majú odrazu na udalosť odlišné názory. Toľko stručná fabula najnovšieho filmu českej režisérky Drahomíry Vihanovej. Slovenská premiéra snímky 'Správa o putování studentů Petra a Jakuba' bude 14. septembra .

"Skade ste sa o mne dozvedeli?" čudoval sa Marián Balog, ktorého si režisérka na castingu v divadle Romathan vybrala za jednu z hlavných postáv, keď som si s ním chcela dohodnúť schôdzku.

* Aká bola cesta k herectvu?

- Vyrastal som v Prešove. Ale už na učilišti som zistil, že elektrikár zo mňa nikdy nebude. Stal som sa preto členom zboru spevohry Divadla Jonáša Záborského. Neskôr si ma všimol režisér Ján Šilan a ponúkol mi možnosť nastúpiť do Romathanu.

* Nakrúcalo sa v povestnej dedinke Letanovce v Spišskom raji. Mnohí sa okolo boja prejsť. Režisérka si pobyt pochvaľovala. Prekvapilo ju, ako prirodzene sa Rómovia zhostili filmovania. Vraj pôsobili pred kamerou nesmierene prirodzene.

- Naozaj. Tí ľudia boli fantastickí. Pritom nemajú ani len elektrinu! Bol to šok aj pre štáb. Nevedeli pochopiť, že žijú bez pitnej vody a bez plynu. A oni sa jednako svojsky prispôsobili. Napríklad televízory majú zapojené na batérie. Pre mňa to bol čudné. Ja som takto nevyrastal. Pokúšal som sa k nim nájsť cestu a keďže sme sa rozprávali po rómsky, išlo to bez ťažkostí. Cítil som sa bezpečne.

* Pustili si vás na telo?

- Možno trochu cítili odstup. Bol som členom pražského štábu, ktorý považovali za zjavenie a tak aj mňa brali za čosi viac, takmer za Pánbožka. Vždy keď sme prišli, chceli sme im priniesť nejaký darček. Ale nastala pohroma! Dali sme jednému a ostatní kričali: "A mne čo dáte?" Keď sme skončili nakrúcanie, garderóbierky tam nechali celý fundus.

* Vyše stovky Letanovčanov sa vo filme objaví v epizódnych úlohách, alebo v komparze. Výnimkou je pani Kroščenová. Dostala úlohu Eržikinej babičky. Jej výkonom boli všetci nadšení. Vraj skoro všetky situácie v scénári prežila aj v živote.

- Úžasná žena. Vychovala 18 detí a má v dedine obrovskú autoritu.

* Vihanová sa na tému dobre pripravila. Ba pred nakrúcaním navštívila lokalitu zopárkrát. Jednako, nenastali zavše ťažkosti s komunikáciou?

- Mala dobrého asistenta. Pomocného režiséra Bobana Dedejiča. Podieľal sa aj na filmoch Emira Kusturicu. Vedel miestnym naturščikom jednoducho vysvetliť, čo majú robiť.

Pokiaľ ide o rómštinu, tej tam bolo dosť a občas si režisérka nevedela rady. Prišla sa za mnou opýtať. Aj som si sám upravil a preložil texty.

* Máte rozpornú postavu. Ako ste sa s ňou zžili?

- Bolo náročné dostať sa Imrovi pod kožu.Hrám žiarlivého muža, ktorého zradí priateľka. Keď odchádza robiť do Ostravy, dá mu v kostole sľub vernosti. Nesplnila ho. Môj hrdina preto musí Eržiku zabiť. Chce mŕtvolu pochovať, vyrušia ho však Jakub a Peter. Pyká za vinu.

Som v živote celkom iný. Nie "tvrďas". Po prvý raz som si takú postavu zahral u režiséra Juraja Svobodu v inscenácii 'Cigáni idú do neba'. Išlo o hlavného hrdinu. A chcel som to vtedy položiť. Myslel som si, že nikdy nedokážem byť taký drsný. Napokon ma režisér prehovoril. Dopadlo to výborne.

* Boli pri filmovaní aj ťažké chvíle?

- Že či. Nemám vodičák a bola scéna, kde šoférujem auto. Nikdy som nesedel za volantom a nikto sa ma ani nepýtal. Musel som sa to naučiť za deň. Navyše som musel ovládať koňa. Najhorší bol výjav, pri ktorom skáčem z idúceho voza. Práca pre kaskadéra, ale robil som ju sám. Podarilo sa. Na štvrtý raz. Mal som riadne modriny.

* Čo je pre vás pracovať na javisku a čo vo filme?

- Divadlo pre mňa znamená oveľa viac. Je iný pocit, keď človek vidí obecenstvo a počuje potlesk. Filmovanie je päť minút pred kamerou a tri hodiny čakania. Na ňom je dobré, že zarobíš peniaze. Hoci, naučil som sa aj trochu inému spôsobu herectva. Moje miesto je v divadle.

* A keď príde ďalšia príležitosť?

- Uvidím. Možno...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.