zaradila i jedna z najnovších hviezdičiek slovenského hudobného neba - kapela Nocadeň. Napriek tomu, že väčšina koncertov sa u nás v Košiciach odohráva na Hlavnej ulici alebo na inom mieste v centre, tentokrát to bolo inak. Usporiadateľom bola totiž mestská časť Košice - sídlisko KVP v spolupráci s komisiou KŠVaV.
Už pred 19.00 sa na parkovisku pri Klimkovičovej ulici začali zbiehať fanúšikovia hudby. Zámerne nepíšem rockovej hudby, pretože takto by sa tvorba kapely Nocadeň síce dala charakterizovať, ale väčšina publika zjavne nemala ani predstavu o rocku. Prevažnú časť totiž tvorili detičky od 5 do 12 rokov, samozrejme v sprievode rodičov. Sem tam sa však mihli aj skôr narodení. Poznávacím znamením tých na prahu dospelosti boli fajčiace postavy skrývajúce sa za okolostojacimi autami. Samotný koncert sa začal takmer presne. Chlapci takticky začali s menej známymi skladbami, možno preto, aby detičky, čakajúce na najväčšie hity, nemuseli ísť predčasne do postieľok. Nakoniec sa všetci predsa dočkali. Najprv prišiel "Vietor a dážď" a potom jedna z najnovších pesničiek s názvom "Raz, dva, tri". Ktovie, prečo toľkí ľudia poznali jej text. Po niekoľkých ďalších skladbách sa dočkali aj "ozajstní znalci Nocadeň". Dobre vedia, že najväčším a zatiaľ vlastne jediným hitom kapely sú "Steny". Tie sa mimochodom dočkali aj reprízy v prídavku, ktorý bol takmer dlhší ako samotný koncert. Ale kto by odolal ohlušujúcemu kriku malých detí, že oni ešte chcú pesničky a ešte nechcú ísť spať. A tak nasledovala ďalšia a ďalšia pieseň. Dokonca sa pokúsili zahrať aj ten najtvrdší heavy-metal, aký len vedia. Na rovinu - chlapci sa za svojich školopovinných čias asi ulievali z hudobnej výchovy, lebo to, čo predviedli sa rozhodne nepodobalo na nič iné, ako na klasický rock. Aj keď si už hudobníci konečne odložili svoje gitary, neodbytné deti sa nedali. Opäť sa vyšlo na scénu. Je zaujímavé, že ani početným rodičom vôbec nevadilo, že ich malé ratolesti počúvajú texty ako "zaspávam sám, bez teba sám" alebo "si môj heroin". Koncert sa skončil niečo pred 21.00.
Ktovie. Keby to chlapci z Nocadeň tak nepredĺžili a mali trochu viac času, možno by sme sa dozvedeli aj to, ako sa im páčilo hrať pre deti z KVP-čka. Možno čakali, že sa všetci mladí rockeri nahrnú na sídlisko, na ktorom doteraz ani neboli. Možno o všetkom vedeli. A možno len chceli napodobniť už neexistujúcu Nirvanu, ktorá svojho času tiež zahrala koncert pre
deti z už bývalej Juhoslávie. Ale samozrejme, len možno.
Autor: Lucia Bittnerová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.