pŕs náš pán minister spravodlivosti. Ešte to celé zaklincoval perličkou:"Homosexualita je choroba, ktorú je možné liečiť..." V tejto súvislosti vyznieva funkcia jeho ministrovania ako krutá irónia... Veď už aj žiaci strednej školy vedia, že homosexualita nie je choroba, ale genetická danosť, s ktorou človek nič nenarobí, pretože sa tak jednoducho narodil. Ale pán JUDr. Ján Čarnogurský vtedy asi v škole chýbal a teraz, počas vykonávania vážnej štátnickej úlohy, sa na svetlo božie dostávajú medzery v jeho vedomostiach. Alternatíva nevedomosti je však prijateľnejšia, ako tá, že pána ministra k tomu doviedlo naháňanie preferencií, ktoré sú v tejto ťažkej dobe pre KDH veru mizivé... Ján Čarnogurský je však v prvom rade minister spravodlivosti, všetkých občanov Slovenska, až potom je predsedom KDH. Strany, ktorú podporujú asi štyri percentá voličov na Slovensku. Približne taký istý je aj počet homosexuálov v našej republike. Nielenže by mal byť spravodlivý ku všetkým, ale je navyše kresťan. O to väčšia by teda mala byť miera jeho tolerancie.
Pán Čarnogurský zvádza asi veľmi krutý boj sám so sebou, keď sa v ňom začnú biť jeho kresťansko -ministerská polovička s politicko - predsedníckou časťou ministrovho ja. Tentoraz zvíťazila, tak ako už mnohokrát predtým, tá partajnejšia, skazenejšia a konzumnejšia časť, čo je prinajmenšom zarážajúce vzhľadom k tomu, že Ján Čarnogurský bol v už oných časoch neoblomným kresťanom a poslom všetkých disidentov až neskôr sa dopracoval k predsedníckej stoličke.
Jeho vyhlásenia (z ktorých by vytĺkol tučný politický kapitál hlavne v časoch inkvizície) sú v dnešnej krehkej slovenskej spoločnosti prinajmenšom vážnym precedensom, ktorý by v stabilnejších spoločnostiach bol určite predmetom vyšetrovania. Čarnogurský asi podľahol najnovším politickým trendom, ktorými sú intolerantné vyhlásenia politikov na adresu menšín. Následok je potom taký, že prostý ľud sa snaží týchto ľudí vytlačiť na okraj spoločnosti, alebo svoj súhlas s vyjadreniami demonštruje svojsky. Príkladom je smrť Anastázie Balážovej a strach spojený s hlbokým zármutkom jej ôsmich detí. Prípad sa stal v Žiline, v meste primátora, ktorý v čase predsedovania istej národnej strane bohapusto šíril myšlienky o malom dvore a veľkom biči... Je nutné si uvedomiť, že ak nenastane revízia tamtých hore, ktorým nejde o nič iba o získavanie preferencií, dovtedy si to v každom prípade budú odnášať iba nevinní. A nepomôžu už ani sekundy a minúty ticha, ktoré budú v parlamente na pamiatku tých, ktorí za nič nemôžu, snáď iba za to, že sa narodili so spoločensky neprípustným genetickým kódom alebo sa len nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Slovenská republika sa zmieta v mnohých krízach, ale dostáva sa do tej najvážnejšej, v ktorej už neplatia morálne pravidlá a slová ako porozumenie, solidarita, rešpekt, úcta sa natrvalo vytrácajú z našich slovníkov.
Autor: Heda Adamišinová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
