povedala nám Klára Girašková zo Stropkova. Následne porozprávala, že si vybrali cestovnú kanceláriu Pútnik z Hencoviec a vyrozprávala aj problémy c cestou.
"Najprv nás zaskočila zmena odchodu. Pôvodne bol plánovaný na 17. júla, nakoniec sme cestovali 22. júla. Majiteľ cestovnej kancelárie nám to oznámil telefonicky." Pokračovala tým, že keď prišli do S. Marina nemali zabezpečené sprievodcovské služby. "Ďalším problémom bolo umývanie, ktoré sme robili na benzínových čerpadlách. Celý zájazd sme prežili v strese a hroznej hygiene. Mali sme vopred zaplatenú aj stravu. Jedlo sa však varilo hocikde pri autobuse. Väčšinou na špinavých miestach, bez možnosti sadnúť si počas jedenia. Umývanie misiek sa robilo v jednom hrnci s vodou. Častokrát aj táto možnosť odpadla, potom sa špinavé hrnce dali do autobusu." Podľa K. Giraškovej vrcholom všetkého bola nočná jazda do Ríma. "Asi o 2. hodine sa nám pokazil autobus. Horelo v motore, následkom čoho bol hustý dym vo vnútri autobusu. Na miesto prišla aj talianska polícia a bola ochotná zariadiť nám odtiahnutie do servisu. Toto však bolo vedúcim zájazdu pánom Vencelom zamietnuté. Následne sa poškodil alternátor a elektrický skrat spôsobil, že sa poškodila batéria a svetlá. Vodiči nakoniec autobus spojazdnili. Ale do Ríma sme išli bez svetiel a takto sme dokonca vošli do tunela, ktorý bol tiež neosvetlený. Vedúci zájazdu na toto povedal: Nebojte sa je krátky, má len 265 metrov." Girašková poznamenala, že počas celého zájazdu sa vedúci neustále tváril tak, že je to púť a preto je potrebné prinášať obetu.
" Naše trampoty však neskončili ani cestou domov. V Spišskom Podhradí si vodiči žiadali vyplatiť zarobené peniaze, čo im pán Vencel odmietol. Spolu s ďalšími kolegami zo zájazdu sme si na cestu do Vranova nad Topľou, kde nás mal autobus dopraviť, zobrali taxík. Majiteľ cestovnej kancelárie nám peniaze za taxík odmietol vyplatiť. Ozval sa však po dvoch dňoch a povedal, že nám peniaze za taxík vráti šekom. Čo aj urobil," skončila dovolenkové ťažkosti K. Girašková.
"Zmena odchodu zájazdu bola nutná preto, že sa nám nenazbieral dostatočný počet ľudí. V čase plánovaného odchodu sme nemali naplnenú ani tretinu zájazdu," začal objasňovať problémy majiteľ cestovnej kancelárie Pútnik J. P. Vencel. Pokračoval tým, že manželia Giraškoví boli s jeho cestovnou kanceláriou minulý rok v Škandinávii, takže vedeli, že ako to u nich chodí, aké majú spôsoby. "My nerobíme pobytové, len poznávacie zájazdy. Máme špeciálny lôžkový autobus a presúvame sa v noci. Denná stravná jednotka je u nás 60 korún. V tomto sú raňajky, obed a tiež večera. Naše zájazdy sú pre obyčajných ľudí. Nikto zo štyridsať členov zájazdu sa nesťažoval, babky vedeli pochopiť aj to, že vznikli problémy, iba pani Girašková nie. Jedine ona s manželom boli vysokoškolsky vzdelaní, takže mali náročnejšie požiadavky." K požiadavke sprievodcu v S. Marine pán Vencel povedal, že bol pripravený ľuďom rozprávať, ale kým odišiel zaparkovať autobus, rozliezli sa po obchodoch. "S tým, že sa budeme umývať pri benzínových čerpadlách sa počítalo dopredu. Veď tam sú predsa umývarky a záchody." Na adresu stravovania počas zájazdu J. P. Vencel povedal, že stravu centrálne pripravujú, aby to išlo rýchlejšie. "Som lekár, takže môžem prehlásiť, že z bakteriologického hľadiska bolo všetko v poriadku, z estetického by sa dalo namietať. Nie vždy z časového hľadiska sa nám totiž darilo zastať tam, kde sú lavičky. Na umývanie tanierov a hrnčekov sme dávali ľuďom vodu s jarom a ďalšiu vodu mali na oplachovanie. Tam, kde bola tečúca voda, tak tam dostali len vodu s jarom, aby si išli riady sami opláchnuť. My nie sme totiž reštaurácia." Dávali ste aj neumyté hrnce dali do autobusu? - pýtali sme sa pána Vencela ďalej. "Stalo sa raz, že sme centrálne hrnce nemohli umyť, ale urobili sme tak na najbližšom mieste, kde bola voda."
K poruche motora autobusu nám majiteľ cestovnej kancelárie Pútnik povedal: "Som v takej situácii, že som musel prepustiť stáleho šoféra. Tak som dal inzerát, že hľadám vodiča. Zdalo sa, že je seriózny. On potom priviedol aj svojho kamaráta. Tvrdil o ňom, že má skúsenosti a je automechanik. No, bol som sklamaný, ako k poruche autobusu pristupovali. Pokazil sa vlastne alternátor. V autobuse sme mali náhradný, ale oni nevedeli zistiť, kde je porucha. Štyri hodiny sme pre to stáli. Boli sme v situácii, že čakaním by sme stratili pol dňa. Keďže batérie vyzerali dobre, tak sme išli, ale aby sa elektrikou šetrilo, tak sa nesvietilo."
O skončení cesty v Spišskom Podhradí majiteľ cestovnej kancelárie Pútnik povedal, že tým, čo sa stalo, bol šokovaný. "Vodiči boli zo Spišského Podhradia. Keď sme tam prišli, myslel som, že zložia veci doma a ide sa ďalej do Vranova. Oni ale odmietli pokračovať. Chceli peniaze. No ja som slovenské koruny mal v kancelárii v Hencovciach. Tak sa išli opiť a tiež zobrali kľúč od autobusu. Musel som ísť na políciu. Nakoniec som im vo valutách vyplatil zárobok, ale šoférovať už nemohli, keďže požili alkohol. Tak som musel autobus do Vranova riadiť sám," uzavrel vysvetľovanie majiteľ cestovnej kancelárie Pútnik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
